Žánrové podoby besednice

Výchovne zamerané „čítanie pre ľud“ bolo na prelome 19. a 20. storočia stále dôležitou súčasťou slovenskej literárnej produkcie. Hoci z dnešného, esteticky podmieneného hodnotového pohľadu ide o okrajovú žánrovú formu, v súvekých slovenských podmienkach to bola ťažisková, dokonca politicky motivovaná priorita, pretože ľud bol najpočetnejšou zložkou národa, jeho jadrom – bola to „národná masa“, ktorú bolo treba získať pre národnú vec. Sociálne a politické pozdvihnutie ľudu bolo vo vnímaní slovenských národoveckých politických elít krokom k jeho sebauvedomeniu ako národa. Aj s ohľadom na to v danom čase zahrnuli výchovu ľudu do vlastnej umeleckej tvorby viacerí slovenskí spisovatelia – v žánri krátkej prózy ju vo svojich početných črtách a poviedkach výrazne realizovali napríklad Jozef Gregor Tajovský, Ján Čajak či Vladimír Hurban Vladimírov. Publikácia približuje podoby, možnosti a limity takejto fúzie pragmaticko-didaktickej funkcie s estetickou funkciou a cez analýzu autorských stratégií ukazuje, ako zvolený komunikačný zámer (výchova ľudu, informačná, vzdelávacia zložka textu) determinoval podobu danej literárnej formy.