Debut literárneho vedca Petra Darovca nevšedným spôsobom konfrontuje názory Optimistu a Pesimistu, ktorí (smelo potužovaní) "rozmlúvajú" v kaviarni o knihách: René mládenca príhody a skúsenosti, Faustiáda, Bendeguz, a hlavne o diele Pavla Vilikovského Večne je zelený...
Rukopis diela obsadil druhé miesto (pričom prvé miesto nebolo udelené) v Literárnej súťaži v pôvodnej tvorbe v kategórii literárnovedných a literárnokritických diel organizovanej Literárnym fondom v roku 1994. Kniha bola ocenená prémiou Literárneho fondu za rok 1996.
Obsah:
KAPITOLA PRVÁ o spôsobe, akým je koncipovaná táto práca a o jej zacielení
KAPITOLA DRUHÁ, v ktorej sa hovorí o všeobecných problémoch s definovaním smiechu a komična
KAPITOLA TRETIA, ktorá sa zaoberá vymedzením predmetu tejto práce
KAPITOLA ŠTVRTÁ o próze Pavla Vilikovského Večne je zelený...
KAPITOLA PIATA o hrdinskej básni Jonáša Záborského Faustiáda
KAPITOLA ŠIESTA a posledná, v ktorej sa hovorí o štyroch knihách
Peter Darovec využil pri svojej práci v súčasnej literárnej vede neobvyklú formu dialógu medzi dvoma literárnymi vedcami. Tento prístup mu umožnil uvažovať o spomínaných dielach vedecky odôvodnene a zároveň s nadľahčeným odstupom a tak vytvoriť atmosféru čitateľne prijateľnejšiu ako pri využívaní bežných konvenčných spôsobov používaných v súčasnej literárnovednej praxi.
(Ladislav Čúzy)
Pochopiteľne, autor musel nájsť najprv spoločný problém, ktorý by tieto rôznorodé diela spájal, a našiel ho hlavne v problematike komična. Optimista a pesimista, sediaci v bratislavskej kaviarni Krym, dumajú teda najprv o kľúčovom pojme, aby sa potom rozbehli do literárnej histórie dávnej i nedávnej, poprezrádzali, čo čítali a čo si mysleli, pošpásovali si i pouťahovali jeden z druhého; no pritom im hlavný predmet dišputy neuniká. Aj toto je spôsob, akým priblížiť literárnu problematiku širšiemu okruhu čitateľov.
(Jozef Bžoch)
Domnievam sa, že sa zrodila jedna z najzábavnejších kníh v našej národnej spisbe. Ja som ju čítal aj ako beletriu. Je to pútavý príbeh – jeden z príbehov o slovenskej literatúre.
(Igor Hochel)
