Katalóg nadväzuje na rovnomennú výstavu, ktorá sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch konala od apríla do augusta 2020. V programe galérie hrá kľúčovú rolu mapovanie výtvarných dejín regiónu a slovensko-maďarských vzťahov. Storočnicu novozámockého rodáka Lajosa Luzsiczu (1920 2005) si galéria pripomína prehľadom jeho umeleckoorganizátorských aktivít na slovensko-maďarskej scéne. Prvýkrát načrtáva kontexty dvojkoľajnej dráhy výtvarníka-organizátora formou retrospektívy odkrývajúc nové súvislosti. Výtvarné začiatky Lajosa Luzsiczu sa spájajú s podnetným multikultúrnym prostredím rodného mestav časoch prvej Československej republiky. Na gymnáziu ho učil maliar, zberateľ, znalec folklóru a zakladateľ múzea János Thain, ktorý ho upozornil na výstavy českých a slovenských umelcov v meste.
Ako študent sa pohyboval v kruhu miestnej bohémy, ku ktorej patrili maliari Ernest Zmeták a Károly Vágovits a básnik István Nagyfalussy. Na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1940 1947) počas štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho, prešiel tradičným školením orientovaným na prejavy neoklasicizmu a moderny. Zásadný význam pre neho mali skúsenosti vo francúzskych zajateckých táboroch, ktoré zažil ako vojak počas druhej svetovej vojny (1945 1946). Po návrate dokončil štúdiá, pôsobil v Tatabányi (1947 1950), kde založil Slobodnú výtvarnú školu Baník.
Text Heleny Markuskovej sa opiera o archívne dokumenty a fotodokumentáciu z archívu galérie, zverejnené po prvýkrát. Prostredníctvom nich interpretuje Luzsicovo pôsobenie najmä v 50. a 80. rokoch minulého storočia, ale aj v 90. rokoch, teda v období mečiarizmu, keď sa snažil o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a dokonca inicioval založenie Galérie súčasného umenia v Dunajskej Strede (1994 1997). Pripomína, že uvažoval aj o založení Galérie súčasného Slovenského umenia v Békéscsabe Výstava a vydanie katalógu boli zrealizované vďaka finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
