Krutokradma

 Kniha Krutokradma je ojedinelým medzižánrovým prozaickým útvarom, v ktorom prevažujú esejistické a denníkové prvky, sčasti na fiktívnom (beletristicky štylizovanom), sčasti na autentickom podklade. Chrobákovej spomienky, reflexie, vyznania a postrehy sa viažu k prvej polovici 90. rokov. Cez prizmu osobného sa autorka vyslovuje aj k širším spoločenským a myšlienkovým pohybom na Slovensku a naopak, na pozadí sociálnych a politických dejov pred čitateľom odkrýva svoj vnútorný zápas o dôstojnejšie podoby ľudského života. Súkromné a verejné je tu spoluurčované autorkiným dynamickým vzťahom ku konvenciám a stereotypom, k ich popieraniu a prekonávaniu, ale aj etickým aspektom prekrývajúcim a prepájajúcim túto osobnú výpoveď v pravom slova zmysle. Vďaka tematickému zauzleniu viacerých významových línií a kontextov, ale aj vďaka opakovaným jazykovým a kompozičným hrám sa autorke podarilo docieliť vrstevnatú významovú štruktúru textu, opierajúcu sa o podobnú vrstevnatosť a "otvorenosť" reči. Samotný jazyk literatúry autorka chápe ako paralelu života v jeho rozpätí medzi slobodou, nevyhnutnosťou a násilím, teda tromi základnými súradnicami ľudskej existencie. Politika, kultúra či literatúra sa v tomto "citopise doby" ocitajú vo víre každodenného žitia; tak, ako sú najčastejšie vnímané a prežívané.