Prelet nad životom

Predslov
Životná zrelosť 89-ročnej Emílie Filipovej, poetky zo Svätého Petra, nám dáva osviežujúci dar poetického spôsobu prežívania posledných rokov života, čo je veľká vzácnosť.Rozpráva sa so stromami, necháva sa strhávať búrkou svojich snov, nekričí navonok, ale dovnútra, sama sebe je bútľavou vŕbou. Všetko je to činnosť nasmerovaná do večnosti. Usiluje sa zostúpiť do prapodstaty svojho bytia, dotknúť sa srdcom hviezd, každý deň v sebe objaviť človeka. Je potešujúce, ako si tieto témy Emília Filipová duchovne osvojuje cez prizmu vlastnej skúsenosti a vlastného poznania.
Dana Podracká


Starej mame z lásky...
Moja stará mama píše básne, odkedy si pamätám.... Brala som to tak nejako samozrejme, že ich má stovky, že vyhráva súťaže poézie, že jej básne zhudobnila mladá kapela...Jedného dňa mame napadlo, že by sme sa mali pokúsiť splniť starkej jej veľký sen – vydať jej zbierku básní. Som veľmi rada, že som sa na to odhodlala a že som našla takú spriaznenú dušu, akou je Lucie Paulová, ktorá sa do starkiných básní zamilovala a vytvorila k nim nádherné ilustrácie.
Lucia Šoralová


O básních paní Emílie
Tu dámu jsem nikdy neviděla. Nikdy jsme spolu nemluvily. Přesto mám pocit velké důvěrnosti s člověkem, který se narodil jako básník. Její poezie je krystalicky čistá. Vnímání a zobrazení toho, co nazýváme životem, je v textech obsaženo s nadhledem, lehkostí a zároveň s pokorou. Maluje slovy obrazy vlastních myšlenek a pokládá je na oltář naší představivosti. Nenuceně, samozřejmě a lehce. S láskou.
Lucie Paulová