Viktória Dominová

1

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Autorka niekoľkých kníh a vášnivá čitateľka. Rada siaham po slovenskej tvorbe, aby sme podporovali našich autorov.

Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?

Založiť si profil
O mne

Autorka niekoľkých kníh a vášnivá čitateľka. Rada siaham po slovenskej tvorbe, aby sme podporovali našich autorov.

Zobraziť viac

Moje odznaky

Moje aktivity

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

06.10.2021 15:22

Na začiatku by som rada vyzdvihla skutočne prekrásnu obálku a celkové spracovanie knihy. V tomto smere nie je čo vytknúť a je za tým vidieť kus poctivej a dobre vykonanej práce. Ale presuňme sa k samotnému príbehu, pretože ten je podľa mňa najpodstatnejší.

Ešte asi nikdy som nebola natoľko zmätená pri čítaní nejakej knihy. Po celý čas som nevedela s istotou povedať, či sa mi to, čo čítam, páči alebo nie. Pretože boli tam časti, ktoré boli fakt super a potom zasa úseky, počas ktorých som len krútila hlavou a nechápala. Začnem teda pekne postupne.

Najskôr by som sa rada povenovala postavám. Zo začiatku som bola nadmieru spokojná, pretože som konečne nemala problém s hlavnou hrdinkou a neskôr ani s hlavným hrdinom. Správali sa rozumne, ich reakcie boli adekvátne k tomu, čo sa v knihe dialo. Avšak od určitej časti sa to zmenilo a predsa len začal mať hlavný hrdina jednu chybičku. Neustále dookola opakoval jednu myšlienku. Áno, vedela som, že vykonal niečo hrozné, ale nemusel nám to nonstop vyhadzovať pred oči. Po niekoľkom raze to už začalo byť otravné. Našťastie, v určitej pasáži si to u mňa zasa vyžehlil, ale nechcem spoilerovať, tak nepoviem v ktorej.

Taktiež sa mi veľmi páčili nové mužské postavy, ktoré autorka v tomto príbehu vytvorila. Obidve boli super. Viem si pokojne predstaviť, že by sa mohli nachádzať v ďalšej časti. Teda, nie, skôr to dávam autorke príkazom. Musia tam byť, jednoducho musia. Aj Nian, aj Seth.

Priznanie bolo podobne ako Rozhodnutie spracované veľmi akčne. Stále sa niečo dialo, hrdinovia dostávali zabrať a niektoré situácie boli v mojich očiach priam neuveriteľné. Raz za čas sa tam vyskytli scény, ktoré boli trochu pritiahnuté za vlasy, ale koniec-koncov, odohráva sa to v zahraničí. Asi som si už priveľmi zvykla na knihy, ktorých dej je zasadený do nášho menej akčného Slovenska.

Hlavný zvrat som trochu očakávala, preto na mňa možno nezapôsobil až tak silno, ako by mal a bolo mi ľúto, že sa nedostavila žiadna emócia. Avšak ako som čítala ďalej a jedna stránka nasledovala druhú, hrdlo sa mi čoraz viac sťahovalo. Na konci od dojatia vytryskli aj slzy, takže môžem spokojne skonštatovať, že som spokojná. Pretože ma kniha rozplakala a pretože to dopadlo tak, ako som chcela.

A aj keď malo Priznanie nejaké chybičky krásy, musím uznať, že Miška si nastavuje latku čoraz vyššie. Len tak ďalej.

Čítať viac

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

31.07.2021 08:23

Knihu vám určite predstavovať nemusím a rovnako vám nemusím prízvukovať, že ju napísala pätica autoriek... Lenže ja chcem! Pretože podľa mňa je ťažké nájsť súlad pri spisovateľkách dvoch, nieto ešte pri piatich.

Počas minulého roka sa autorky spojili a najskôr iba zo zábavky začali písať tento príbeh. O tom, ako vznikal, sa viete ľahko dočítať inde, tým sa zaoberať nebudem. Skôr by som sa rada viac povenovala samotnému príbehu a mojim dojmom.

Spočiatku sa mi začítavalo ťažšie. Strácala som sa v postavách, v prostredí, akosi som sa nevedela naladiť na vlnu knihy. Navyše tam bolo trochu poznať, že autorky k sebe hľadali cestu a chvíľočku im trvalo, kým sa zladili. Avšak ako dej plynul, tým to bolo lepšie a aj stránky som obracala rýchlejšie. Od nejakej polovice bolo knihu nemožné odložiť a chcela som vedieť, ako všetko dopadne.

Chápem, že k takémuto špionážnemu a akčnému románu patrí veľká dávka akcie, zvratov a zrady, ale niekedy som hlavných hrdinov ľutovala, že im nebol dopriaty ani krátky oddych. Tým pádom si k sebe ťažšie hľadali cestu a dlho som im neverila chémiu, ktorá medzi nimi vraj bola. Neskôr sa to, našťastie, zmenilo. Oddych nedostali, ale chémiu som našla.

Knižku čítajte pozorne, lebo stačí, že sa na sekundu zamyslíte nad niečím iným a hrdinovia sú hneď na inom mieste, ak nie aj v inej krajine. Párkrát som sa zarazila a pýtala sa samej seba, ako sa tam dostali.

Stretla som sa už aj s negatívnou kritikou na túto knihu. Avšak s ňou musím nesúhlasiť. Čítala som zopár kapitol z pôvodnej verzie a tá sa s touto finálnou nedá ani porovnať. Autorky pri korekciách podľa mňa vypotili aj krv a dostali zo seba maximum.

Knižka mala nejaké svoje muchy. Aj som chcela dať 4* za tie drobné nedostatky, ale keď k tomu prirátam to, ako na knihe zamakali pred vydaním, aby bolo čo najmenej poznať rozdielne štýly písania, nedá sa mi inak, len udeliť plný počet.

Čítať viac

Azaelov pád
  • Vladimíra Šebová
  • Ivica Ďuricová
  • Vanda Kys
  • Michaela Zamari
  • Baja Dolce
4,3
13,65 €

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

11.07.2021 08:01

Táto kniha od Mišky má dosť rozporuplné názory. Niektorí ju milujú, iným zas tak neulahodila. Ja som s ňou mala jeden zásadný problém, ktorý však postupne, ako dej plynul, pominul.

Príbeh je písaný pútavo, je tam veľa akcie, pekné opisy prostredia, takže komu chýba cestovanie, môže si to vynahradiť aspoň takto. Spoločne s Raven sa vydáme do exotiky, kde stretáva príťažlivého muža, ktorý ju chce silou mocou chrániť.

Tu nastal spomínaný kameň úrazu. Wyattovo často prehnané správanie. Ono by stačilo vložiť do svojho konania trochu citu, rozumu a ľudia, ktorých mal chrániť, by možno toľko nevyvádzali a nemuseli by sa lámať kosti. Pretože tvrdiť niekomu, že ho idem napriek ich protestom chrániť a potom mu sám ublížiť, to bolo dosť na hlavu a na dôveryhodnosti mu to veru nepridalo.

Ďalšia polovica kameňu bola prvá sexuálna scéna. Och, toto bola silná šálka kávy. Podľa mňa to dosť hraničilo so znásilnením, aj najmä kvôli Raveniným myšlienkovým pochodom. Škoda, že nenastala neskôr v príbehu, kedy by sa vo mne nedvíhala žlč a dokázala by som sa aj za nich tešiť, že si k sebe hľadajú cestu. Takto mi to však vôbec nesadlo.

Avšak čím viac príbeh pokračoval, tým to bolo lepšie. Vyhodila som z hlavy prešľapy postáv, dala im druhú šancu a oni sa naozaj polepšili.

Inak, v mojich očiach bola najuveriteľnejšia a najobľúbenejšia postava Troy. Mal viac rozumu ako všetci dokopy.

Celkom som zvedavá, ako budú postavy pokračovať a priznám sa, veľmi sa teším na Priznanie. Pretože mnoho ľudí ho považovali za topku v Miškinej tvorbe, takže sa zrejme bude na čo tešiť.

Rozhodnutie odporúčam napriek tomu, čo mi na knihe vadilo. Je to podľa mňa dovolenkové čítanie, ktoré vás schladí v týchto neznesiteľných horúčavách.

Čítať viac

1
Viktória Dominová

Viktória Dominová získala odznak Máte čitateľský profil

08.07.2021 14:30

Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

08.07.2021 12:32

Začnem tak neoriginálne. Na túto knihu som počula fakt samé chvály. Vyšla len pred pár dňami, ale niektorí recenzenti ju mali možnosť čítať ešte pred vydaním vo forme e-knihy. Aj na základe ich odporúčaní som si novinku od Venupress objednala. Pretože som sa tešila a dúfala som, že sa vďaka tomuto autorskému duu budem môcť letne naladiť nielen obdobím, ale aj čítaním. A veruže sa stalo.

Pri knihách, ktoré napísal viac ako jeden autor, sa vždy natíska otázka, či tam nenastane kameň úrazu. Či sa budú vedieť zladiť štýlom písania, či bude všetko tak, ako malo byť. Kebyže to nevidím na obálke podľa mien autorov, ani by som asi neverila, že jednu knihu napísali dvaja autori. V celej knihe som nenarazila na žiaden rušivý element, ktorý by ma v tom utvrdil. Autorky sa naladili na jednu skvelú letnú vlnu, ktorá mi totálne podtrhla nohy a nemala som na výber, musela som sa len viezť... Niežeby som sa sťažovala, pretože to bola jazda, ako sa patrí.

Nájdete tu naozaj všetko. Skvelé a rôznorodé postavy, vybudujete si nenormálne sympatie k hlavnej hrdinke, k hrdinovi a aj k niektorým vedľajším postavám. Budete spoločne s nimi rozpletať klbko tajomstiev, všetky dieliky postupne zapadnú na svoje miesta.

Ja som si absolútne celý čas neuvedomovala, že ide o prvý diel. Áno, niekde som to už určite postrehla, ale pri čítaní som na to zabudla a podchvíľou som sa pýtala, ako nenormálne gradujúci dej ku koncu chcú rozumne ukončiť. Ukončiť ho ukončili. Vetou „Koniec prvej časti“ a mňa skoro rozdrapilo. Toto malo vydavateľstvo vydať ako kompletnú sériu, lebo kto má teraz čakať na druhý diel? Absolútne som nečakala, že to takto skončí, autorkám nahlas tlieskam, až ma štípu dlane a veľmi dúfam, že druhý diel je už minimálne z väčšej časti rozpísaný, najlepšie, že by v ňom už finišovali. Pretože verím, že zoznam nedočkavých čitateľov sa bude len rozrastať.

Čítať viac

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

05.01.2021 10:20

Máte radi denníkovú formu kníh? Lebo ja hej, a keď som videla, že kniha nie je členená do kapitol ale každodenných zápiskov hlavnej hrdinky, potešilo ma to. Myslím si, že pri takejto téme by to ani inak nešlo. Nutne som sa potrebovala dostať do hlavy Adriany, aby som pochopila jej zmýšľanie a od toho sa odvíjajúce konanie.

Priznám sa, na začiatku som sa trochu obávala, či sa mi kniha bude páčiť. Ja osobne nie som zástanca sebapoškodzovania a myslím si že problémy sa dajú riešiť inak, preto som bola na vážkach, či s hrdinkou budem súcitiť a budem sa s ňou vedieť zžiť. Navyše mi niekoľkokrát napadlo, či mládež túto knihu nevezme ako povzbudenie k tomu, aby problémy riešili podobným spôsobom. Našťastie, všetky tieto moje obavy autorka nekompromisne zmietla zo stola a naservírovala mi skvelý príbeh.

Možno si teraz vravíte: Ok, tak o čom to teda vlastne je?

Je to spoveď dospievajúcej Adriany, ktorá zo všetkého najviac túži po pochopení a láske. Neraz som mala chuť ponoriť sa do knihy a silno ju objať. Pretože áno, nehovorím, že to funguje vždy, ale niekedy stačí vrúcne objatie a deň je hneď o niečo krajší.

Podľa mňa by si Najhoršiu mali prečítať najmä rodičia. Pretože občas zabúdajú na to, ako im bolo, keď boli v Adrianinom veku. Ako všetko riešili, každá maličkosť sa menila na obrovskú vec a ak sa im niečo nepodarilo, nastal koniec sveta. Dobre, možno preháňam. Ale tínedžeri majú naozaj iný pohľad na svet než dospelí.

Keď som knihu prvý raz chytila do ruky, myslela som si, že toto bude čistá depresia. Veď už aj samotná obálka sľubuje ťažší príbeh, ktorý určite neprečítate s optimistickým úsmevom na tvári. A hoci Adrianu často sužujú hlboké depresie, predsa sa zasmejete na jej ironických a niekedy až sarkastických poznámkach. Neviem si predstaviť, že tento príbeh by niekto mohol napísať lepšie. Bola to moja prvá kniha od Katky Gulai a už teraz viem, že jej štýl písania jednoducho zbožňujem.

Záznamy v denníku sú niekedy dosť chaoticky napísané, ale neskôr zistíte, že Adriana taká jednoducho je. Máločo dokáže jej pozornosť zamestnať na dlhší čas a často z bezútešnej reality uniká do svojich vymyslených svetov. A hoci je opisovaná ako najhoršia, najškaredšia a najhnusnejšia osoba na svete, aj tak ju budete mať radi. Pretože aj keby sa zhmotnila rovno predo mnou, určite by som ju nepočastovala ani jedným týmto slovom.

Ono Najhoršiu prečítate pomerne rýchlo. Je to tenučká knižočka, zápisky v denníku sú často krátke, takže vám príbeh dosť odsýpa. Avšak po prečítaní poslednej strany s vami príbeh ešte nejaký čas pobudne a zostane vám smutno. Ja som si aj poplakala. Najmä po doslove, ktorý autorka pre svojich čitateľov napísala. V ideálnom svete by existovali iba milujúci a chápaví rodičia. Žiaľ, táto kniha je hmotnou pripomienkou toho, že nie každé dieťa má také šťastie.

Čítať viac

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

22.12.2020 20:06

Ako začať? Možno tak, že toto bola bezkonkurenčne jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. Niekoľkokrát som sa autorky pýtala, či si je naozaj istá, že toto je jej debut. Je. A urobila dobre, že s písaním začala, pretože Slovensko sa môže pýšiť ďalšou skvelou autorkou, ktorá sa na mojom pomyselnom rebríčku top autorov dostala na vrchnú priečku.

Kniha Slepý život je zo žánru fantasy. Autorka si pre nás pripravila vymyslený svet, v ktorom spolu žijú fantastické bytosti, ale aj zaslepení ľudia a tí o ich existencii nemajú ani poňatia. Ľudský zrak prekrýva clona, ktorá im bráni vidieť svet taký, aký v skutočnosti je.

Fantasy, vymyslený svet... A predsa sa autorka pri písaní inšpirovala reálnym svetom, v ktorom žijeme my. Veruže je to v texte aj poznať. Je tam mnoho hlbokých myšlienok, ktoré vás prinútia zastaviť sa a zamyslieť sa nad nimi. Niektoré nás dokonca motivujú, aby sme sa nevzdávali, pretože jediné hranice sú tie, ktoré si sami nastavíme. Nech už je to v čomkoľvek.

Príbeh je písaný v prvej osobe a z pohľadu viacerých postáv: bastarda Zaeona, vyvrheľa Druona, čarodejnice Soran a obyčajného človeka Darie. Najskôr som sa nedokázala dostať do deja, postavy sa mi mýlili, lenže vďaka Darii, ktorá sa s novým svetom zoznamovala zarovno so mnou, som sa čoskoro ocitla pevne v sedle a stránky odsýpali jedna za druhou. Podľa mňa je úžasné, ako si v knihe každý nájde to svoje. Čítala som aj iné recenzie, kde dievčatá písali, že najviac ich bavili Druonove časti. Ja som naopak zbožňovala Dariin výcvik, pretože nesmierne obdivujem odhodlanie a premeny. A pri Darii som to dostala, veď uvidíte sami. Soran som zo začiatku nemala rada, nesadla mi osobnostne, lenže časom mi prirástla k srdcu a už som na ňu nedala dopustiť. A Zaeon... Láska na prvú kapitolu.

Takisto oceňujem záver knihy. Na základe ostatných názorov som špekulovala, aký zvrat si pre nás autorka prichystá, ale nech som vymýšľala najrôznejšie teórie, aj tak som netrafila. Takže za mňa super prekvapenie.

Kniha rozhodne nie je pre mladšie ročníky, nakoľko obsahuje detailné opisy násilia. Autorka sa s postavami nemaznala a udalosti prispôsobila krutému svetu, v ktorom žili. Pri niektorých scénach sa mi dvíhal žalúdok a divila som sa, kam až zloba dosiahne svojimi chamtivými pazúrmi.

Ak máte radi drsnejšie príbehy s prepracovaným svetom, charaktermi a príbehom, poďte do toho! Je to jazda, na ktorú tak skoro nezabudnete, to vám garantujem! Nenechajte sa odradiť vyšším počtom strán, pretože aj toto vám bude málo. Mne bolo a nechcela som, aby kniha skončila. Aj preto som jej čítanie naťahovala najdlhšie, ako sa dalo. Odporúčam všetkými prstami na rukách aj na nohách. Kniha si určite zaslúži viac pozornosti, pretože je jednoducho skvelá.

Čítať viac

1
1

Viktória Dominová napísala recenziu

09.12.2020 10:16

Už samotná anotácia spolu s prenádhernou obálkou sľubuje temný príbeh bez cenzúry, ktorý nie je vhodný pre čitateľov mladších než 18 rokov a takisto nie je pre zaryté romantičky... alebo žeby bol aj pre tie?

Sama autorka neraz vystríhala čitateľov, že sa rozdelia na dva tábory. Na tých, čo budú túto knihu milovať a naopak tých, čo ju budú nenávidieť. Ja som sa zaradila do toho prvého a myslím si, že to má na svedomí autorkin štýl písania, ktorý jednoducho chytí a nepustí.

Osobne som do tejto knihy išla so zvedavosťou. Zaujímalo ma, či po romantických Horkosladkých esenciách dokáže Baja napísať príbeh, ktorý je pravým opakom. Celkom som sa obávala, či nepôjde len o bezduchý príbeh, kde bude každá stránka nabitá sexom a vlastne o nič viac nepôjde. Mýlila som sa. Táto kniha má dušu. Možno trochu temnú, ale pretkanú lúčmi svetla, ktoré žiaria natoľko jasne, že temnotu účinne vyháňajú.

Cassie sa občas správala ako hrozná trubka. Nechala si ublížiť a veľmi rýchlo odpustila. Lenže ona jednoducho taká bola. Mala dobré srdiečko, a tak s ňou občas Habibi zametal. No veľká vďaka za to, pretože aspoň nenosila nálepku dokonalej bytosti, ktorá snáď ani nepatrí do nášho sveta.

No a Habibi... Moje pocity pri čítaní boli asi nasledovné. Trhala som si lupienky na imaginárnej sedmokráske a potichu si žundrala: má ju rád, nemá ju rád... Výsledok lupienkového súboja vám neprezradím, názor si musíte urobiť sami.

Ale späť k tým romantičkám. Ja romantička som, dokonca beznádejná, a kniha sa mi napriek tomu (alebo práve vďaka tomu?) páčila. Ja som si tie omrvinky romantiky pozbierala a strážila ako Habibi svoj smiech.

Páči sa mi, že Baja sa nebojí experimentovať a nedrží sa zubami-nechtami jedného žánru. Páči sa mi, že zariskovala a dovolila nám nahliadnuť za oponu sveta, o ktorom sa iní boja hovoriť nahlas. Že sú tam vulgarizmy? No a čo. Neviem si predstaviť, že by hrdinovia v tomto románe nadávali dokelu, do ritky, alebo podobne. Bolo by to na smiech. Ja osobne si myslím, že vulgarizmy do kníh patria, ak sa hodia k danému žánru a nedá sa slovo vyjadriť slušne.

Mne sa inak veľmi páčil aj koniec bez epilógu, pretože nechal na čitateľovi, nech si záver dotvorí sám. No myslím si, že viacerí z nás sa do toho epilógového aspoň trochu trafili. Ja som najskôr knihu odložila, zamyslela som sa nad tým, ako by som chcela, aby to skončilo a až potom som sa vrhla na epilóg. A za mňa teda spokojnosť nadovšetko. Aspoň sa mi potvrdili moje predstavy.

Habibi vám poskytne celú škálu pocitov. Budete nervačiť, budete sa smiať, budete plakať, budete sa modliť, aby vám stránky pod prstami tak rýchlo neodsýpali. Takže ak si trúfate na túto emočnú jazdu, smelo do toho. Za mňa super!

A ešte jedno (ne)odporúčanie na záver: Nečítajte túto knihu vo verejných dopravných prostriedkoch, keď hrozí, že vám niekto bude nakúkať cez plece a čítať zarovno s vami. Alebo čítajte, no len na vlastnú zodpovednosť.

Čítať viac

„Humor je najkorenistejšou prísadou na hostine života.“

Anna v Redmonde - Lucy Maud Montgomery
Anna v Redmonde
Lucy Maud Montgomery