Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Autorka niekoľkých kníh a vášnivá čitateľka. Rada siaham po slovenskej tvorbe, aby sme podporovali našich autorov.
Moje odznaky
Moje aktivity
Často som sa presvedčila o tom, že práve neplánované veci vedia vypáliť najlepšie. Inak tomu nebolo ani pri Miškinej horúcej novinke.
Priznám sa, nečítala som si ani ukážky, iba som si knihu objednala u autorky a tešila sa na to, kedy mi príde domov. Od Mišky mám ešte iné knihy, ktoré som zatiaľ neprečítala, avšak aj ich čas príde.
Táto neplánovaná však mala takú silu, že som sa do nej musela pustiť hneď, ako mi prišla domov. V ten večer som ju načala a nebyť iných povinností, hneď by som ju aj dorazila. A tak som sa k nej mohla vrátiť až včera večer a poslednú stránku som obrátila po polnoci.
Kniha Nebol si v pláne je taká príjemná jednohubková oddychovka, ktorá však obsahuje krásne myšlienky a ja som z nej naozaj nadšená.
Postavy v tejto knihe mi veľmi sadli. Konečne hlavná hrdinka nebola uštipačná trúba a hoci sa tam udiali nejaké veci, ktoré sa mohli vysvetliť skôr, mne sa páčilo, že sa to naťahovalo. Aspoň nás autorka dlhšie držala v napätí.
Ja tejto knihe fakt nemám čo vytknúť. Boli emócie, bola chémia, boli sympatie, oddýchla som si, zasmiala sa, na konci aj trochu slzili oči... Ja som fakt riadne spokojná.
Až žasnem, že táto kniha vznikla za neuveriteľné tri týždne. Ak mi niekto chce stále tvrdiť, že dobrá kniha sa nedá napísať za taký krátky čas, choďte si prečítať toto.
Miškina desiata kniha by podľa mňa nemohla byť ani lepšia. Respektíve, latku si nastavila teraz naozaj vysoko a keďže som si všimla dosť veľký progres a aj to, ako sa snaží brať názory čitateľov k srdcu, som si istá, že ďalšie jej dielko ju poľahky preskočí.
Autorke ďakujem za skvelý zážitok a verím, že si kniha nájde množstvo spokojných čitateľov.
Na úvod by som rada podotkla, že ešte asi nikdy som tak dlho nerozmýšľala, či dám toto hodnotenie von alebo nie. Ale viete čo? Nakoniec tak urobím, lebo by som vám rada podala aj svoj pohľad na túto knižnú novinku.
Začnem teda pekne od začiatku. Pojem #instalaska mi doteraz fakt nič nehovoril. Asi som ešte ani nečítala knihu s touto tematikou a preto som aj bola dosť zvedavá, ako to vlastne má byť a či sa mi to bude páčiť.
Prečítala som prvé strany a vravím si: Mne to absolútne nevadí. Nevidím nič zlé na tom, keď medzi dvomi ľuďmi zahorí telesná túžba. Avšak ako dej postupoval ďalej a pribudlo aj vyznanie lásky, to už mi trochu začalo vadiť. Totiž, verím tomu, že ľudia sa do seba vedia zaľúbiť rýchlo, lenže žiaľ, z hlavných hrdinov som to akosi necítila. Slová teda zostali len na papieri, ale mne sa neprepracovali do srdca.
Ale viete čo? Najskôr som si myslela, že Barborke sa proste nepodarilo dostať chémiu medzi nich dvoch a že veď je to prvotinka, možnože pri ďalších knihách to bude lepšie. Ale prd makový! Toto absolútne nebolo tým, že je to jej debut. Ona vie vytvoriť takú chémiu, že sa vám doma chytia záclony a zhorí vám byt. Len to bolo trochu medzi inými postavami, ako to malo byť.
Ono aby ste ma nechápali zle. Barborka písať vie. A fakt že dobre. Aj keď vás serie hlavná postava (sorry, Hayden), čosi vás núti obracať stránky jednu za druhou. Len proste ja som sa akosi zaľúbila do vedľajšej postavy, a keď boli scény s ním, usmievala som sa ako šibnutá. Keď na scénu nastúpila hlavná hviezda, toto nadšenie opadlo.
Preto ani neviem túto knihu ohodnotiť hviezdičkami, pretože viem pochopiť, že niekto z nej bol nadšený, ale keď vám proste nesadne tá postava, ktorá vám sadnúť mala, celkový dojem z knihy je horší.
Možno tieto (ne)sympatie boli spôsobené aj tým (aspoň na mňa to tak pôsobilo), že menej hlavná postava dostala viac priestoru. Ale kto vie...
A Becky na mňa často pôsobila tak, že sa ani sama nevie rozhodnúť, koho by vlastne chcela. Slová sú jedna vec, cítenie a skutky druhá.
Každopádne, hoci neviem ohodnotiť knihu, jedno viem isto. Na pokračovanie sa veľmi teším.
K tejto príjemnej jednohubke sa mi podarilo dostať vďaka knižnej výmene a veruže neľutujem. Ako som sa do nej v stredu doobeda začítala, o niekoľko hodín neskôr som ju odložila prečítanú.
Dej sa sústreďuje okolo témy, ktorú ja zbožňujem. Vydanie knihy.
Avšak tu som narazila na menší zádrhel. Keďže som sa naladila na túto vlnu, očakávala som, že dej sa bude točiť hlavne okolo toho. Lenže kdesi uprostred sa kniha zmenila na cestopis a ja som chvíľu rozmýšľala, či čítam stále ten istý príbeh.
Ale viete čo? Ak sa od toho odosobníte a prekonáte šok, že odrazu čítate o rôznych miestach a hlavný príbeh ide dosť do úzadia, je to dobré. Aspoň som vďaka tomu, že som bola s hlavnými hrdinami, mohla vidieť viac zo sveta.
Koniec ma dosť sklamal, čakala som, že to dopadne inak, avšak za toto hodnotenie nemôžem znižovať. Pretože nie vždy všetko dopadne tak, ako si vyfantazírujeme a nemôžem krivdiť autorke za to, že jej postavy to videli inak. Práve vďaka tomu sklamaniu na konci som mala pocit, že príbeh bol o to reálnejší.
Jane v dobrom závidím úspech pri vydanej knihe a veruže keby sa mne takto podarilo preraziť, určite sa neskrývam za pseudonymom.
A na konci som zistila, že príbeh z knihy, ktorý sa volal Muži jej života, naozaj existuje. A je od tej istej autorky, akurát sa volá Nina a Sabina. To ste vedeli? Ja som momentálne naklonená k tomu, že si prečítam aj jej ďalšie dielko.
Rada by som začala slovami, že pokračovanie dilógie je povinná jazda pre tých, ktorí čítali predchádzajúcu časť. Prvá časť bola totálna šupa a do druhej som preto išla s veľkým rešpektom. Pretože raz keď niekto nastaví latku takto vysoko, zjavia sa vo vás otázniky, či ju dotyčný preskočí alebo podlezie.
Dovolím si tvrdiť, že autorky ju veru neprekročili. Ony okolo tej latky ani nešli. Namiesto toho si postavili novú, na míle vzdialenú od prvej.
Iba s tebou? Super! Bez teba? Ešte lepšie.
Táto kniha je nabitá emóciami. Jednu stránku budete hltať za druhou, nebudete sa vedieť odtrhnúť, pretože budete priam prahnúť po tom, čo sa tam udeje a ako to nakoniec dopadne.
K deju vám sem písať nebudem nič. Pretože neviem, či ste čítali jednotku a nechcem vás o tento skvelý zážitok pripraviť tým, že by som vám vyspoilerovala dychberúci záver jednotky.
Ak ste tieto knihy nečítali, úplne úprimne a otvorene vám radím, napravte to. Je to fakt skvelý príbeh a tým, že si knihy zadovážite, si darujete úžasný zážitok.
Ja som nadšená a pred autorkami sa klaniam. Odviedli bohovsky dobrú robotu a ja dúfam, že toto nie je ich posledná spolupráca.
Na začiatku by som rada vyzdvihla skutočne prekrásnu obálku a celkové spracovanie knihy. V tomto smere nie je čo vytknúť a je za tým vidieť kus poctivej a dobre vykonanej práce. Ale presuňme sa k samotnému príbehu, pretože ten je podľa mňa najpodstatnejší.
Ešte asi nikdy som nebola natoľko zmätená pri čítaní nejakej knihy. Po celý čas som nevedela s istotou povedať, či sa mi to, čo čítam, páči alebo nie. Pretože boli tam časti, ktoré boli fakt super a potom zasa úseky, počas ktorých som len krútila hlavou a nechápala. Začnem teda pekne postupne.
Najskôr by som sa rada povenovala postavám. Zo začiatku som bola nadmieru spokojná, pretože som konečne nemala problém s hlavnou hrdinkou a neskôr ani s hlavným hrdinom. Správali sa rozumne, ich reakcie boli adekvátne k tomu, čo sa v knihe dialo. Avšak od určitej časti sa to zmenilo a predsa len začal mať hlavný hrdina jednu chybičku. Neustále dookola opakoval jednu myšlienku. Áno, vedela som, že vykonal niečo hrozné, ale nemusel nám to nonstop vyhadzovať pred oči. Po niekoľkom raze to už začalo byť otravné. Našťastie, v určitej pasáži si to u mňa zasa vyžehlil, ale nechcem spoilerovať, tak nepoviem v ktorej.
Taktiež sa mi veľmi páčili nové mužské postavy, ktoré autorka v tomto príbehu vytvorila. Obidve boli super. Viem si pokojne predstaviť, že by sa mohli nachádzať v ďalšej časti. Teda, nie, skôr to dávam autorke príkazom. Musia tam byť, jednoducho musia. Aj Nian, aj Seth.
Priznanie bolo podobne ako Rozhodnutie spracované veľmi akčne. Stále sa niečo dialo, hrdinovia dostávali zabrať a niektoré situácie boli v mojich očiach priam neuveriteľné. Raz za čas sa tam vyskytli scény, ktoré boli trochu pritiahnuté za vlasy, ale koniec-koncov, odohráva sa to v zahraničí. Asi som si už priveľmi zvykla na knihy, ktorých dej je zasadený do nášho menej akčného Slovenska.
Hlavný zvrat som trochu očakávala, preto na mňa možno nezapôsobil až tak silno, ako by mal a bolo mi ľúto, že sa nedostavila žiadna emócia. Avšak ako som čítala ďalej a jedna stránka nasledovala druhú, hrdlo sa mi čoraz viac sťahovalo. Na konci od dojatia vytryskli aj slzy, takže môžem spokojne skonštatovať, že som spokojná. Pretože ma kniha rozplakala a pretože to dopadlo tak, ako som chcela.
A aj keď malo Priznanie nejaké chybičky krásy, musím uznať, že Miška si nastavuje latku čoraz vyššie. Len tak ďalej.
Knihu vám určite predstavovať nemusím a rovnako vám nemusím prízvukovať, že ju napísala pätica autoriek... Lenže ja chcem! Pretože podľa mňa je ťažké nájsť súlad pri spisovateľkách dvoch, nieto ešte pri piatich.
Počas minulého roka sa autorky spojili a najskôr iba zo zábavky začali písať tento príbeh. O tom, ako vznikal, sa viete ľahko dočítať inde, tým sa zaoberať nebudem. Skôr by som sa rada viac povenovala samotnému príbehu a mojim dojmom.
Spočiatku sa mi začítavalo ťažšie. Strácala som sa v postavách, v prostredí, akosi som sa nevedela naladiť na vlnu knihy. Navyše tam bolo trochu poznať, že autorky k sebe hľadali cestu a chvíľočku im trvalo, kým sa zladili. Avšak ako dej plynul, tým to bolo lepšie a aj stránky som obracala rýchlejšie. Od nejakej polovice bolo knihu nemožné odložiť a chcela som vedieť, ako všetko dopadne.
Chápem, že k takémuto špionážnemu a akčnému románu patrí veľká dávka akcie, zvratov a zrady, ale niekedy som hlavných hrdinov ľutovala, že im nebol dopriaty ani krátky oddych. Tým pádom si k sebe ťažšie hľadali cestu a dlho som im neverila chémiu, ktorá medzi nimi vraj bola. Neskôr sa to, našťastie, zmenilo. Oddych nedostali, ale chémiu som našla.
Knižku čítajte pozorne, lebo stačí, že sa na sekundu zamyslíte nad niečím iným a hrdinovia sú hneď na inom mieste, ak nie aj v inej krajine. Párkrát som sa zarazila a pýtala sa samej seba, ako sa tam dostali.
Stretla som sa už aj s negatívnou kritikou na túto knihu. Avšak s ňou musím nesúhlasiť. Čítala som zopár kapitol z pôvodnej verzie a tá sa s touto finálnou nedá ani porovnať. Autorky pri korekciách podľa mňa vypotili aj krv a dostali zo seba maximum.
Knižka mala nejaké svoje muchy. Aj som chcela dať 4* za tie drobné nedostatky, ale keď k tomu prirátam to, ako na knihe zamakali pred vydaním, aby bolo čo najmenej poznať rozdielne štýly písania, nedá sa mi inak, len udeliť plný počet.
Táto kniha od Mišky má dosť rozporuplné názory. Niektorí ju milujú, iným zas tak neulahodila. Ja som s ňou mala jeden zásadný problém, ktorý však postupne, ako dej plynul, pominul.
Príbeh je písaný pútavo, je tam veľa akcie, pekné opisy prostredia, takže komu chýba cestovanie, môže si to vynahradiť aspoň takto. Spoločne s Raven sa vydáme do exotiky, kde stretáva príťažlivého muža, ktorý ju chce silou mocou chrániť.
Tu nastal spomínaný kameň úrazu. Wyattovo často prehnané správanie. Ono by stačilo vložiť do svojho konania trochu citu, rozumu a ľudia, ktorých mal chrániť, by možno toľko nevyvádzali a nemuseli by sa lámať kosti. Pretože tvrdiť niekomu, že ho idem napriek ich protestom chrániť a potom mu sám ublížiť, to bolo dosť na hlavu a na dôveryhodnosti mu to veru nepridalo.
Ďalšia polovica kameňu bola prvá sexuálna scéna. Och, toto bola silná šálka kávy. Podľa mňa to dosť hraničilo so znásilnením, aj najmä kvôli Raveniným myšlienkovým pochodom. Škoda, že nenastala neskôr v príbehu, kedy by sa vo mne nedvíhala žlč a dokázala by som sa aj za nich tešiť, že si k sebe hľadajú cestu. Takto mi to však vôbec nesadlo.
Avšak čím viac príbeh pokračoval, tým to bolo lepšie. Vyhodila som z hlavy prešľapy postáv, dala im druhú šancu a oni sa naozaj polepšili.
Inak, v mojich očiach bola najuveriteľnejšia a najobľúbenejšia postava Troy. Mal viac rozumu ako všetci dokopy.
Celkom som zvedavá, ako budú postavy pokračovať a priznám sa, veľmi sa teším na Priznanie. Pretože mnoho ľudí ho považovali za topku v Miškinej tvorbe, takže sa zrejme bude na čo tešiť.
Rozhodnutie odporúčam napriek tomu, čo mi na knihe vadilo. Je to podľa mňa dovolenkové čítanie, ktoré vás schladí v týchto neznesiteľných horúčavách.
Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!
Začnem tak neoriginálne. Na túto knihu som počula fakt samé chvály. Vyšla len pred pár dňami, ale niektorí recenzenti ju mali možnosť čítať ešte pred vydaním vo forme e-knihy. Aj na základe ich odporúčaní som si novinku od Venupress objednala. Pretože som sa tešila a dúfala som, že sa vďaka tomuto autorskému duu budem môcť letne naladiť nielen obdobím, ale aj čítaním. A veruže sa stalo.
Pri knihách, ktoré napísal viac ako jeden autor, sa vždy natíska otázka, či tam nenastane kameň úrazu. Či sa budú vedieť zladiť štýlom písania, či bude všetko tak, ako malo byť. Kebyže to nevidím na obálke podľa mien autorov, ani by som asi neverila, že jednu knihu napísali dvaja autori. V celej knihe som nenarazila na žiaden rušivý element, ktorý by ma v tom utvrdil. Autorky sa naladili na jednu skvelú letnú vlnu, ktorá mi totálne podtrhla nohy a nemala som na výber, musela som sa len viezť... Niežeby som sa sťažovala, pretože to bola jazda, ako sa patrí.
Nájdete tu naozaj všetko. Skvelé a rôznorodé postavy, vybudujete si nenormálne sympatie k hlavnej hrdinke, k hrdinovi a aj k niektorým vedľajším postavám. Budete spoločne s nimi rozpletať klbko tajomstiev, všetky dieliky postupne zapadnú na svoje miesta.
Ja som si absolútne celý čas neuvedomovala, že ide o prvý diel. Áno, niekde som to už určite postrehla, ale pri čítaní som na to zabudla a podchvíľou som sa pýtala, ako nenormálne gradujúci dej ku koncu chcú rozumne ukončiť. Ukončiť ho ukončili. Vetou „Koniec prvej časti“ a mňa skoro rozdrapilo. Toto malo vydavateľstvo vydať ako kompletnú sériu, lebo kto má teraz čakať na druhý diel? Absolútne som nečakala, že to takto skončí, autorkám nahlas tlieskam, až ma štípu dlane a veľmi dúfam, že druhý diel je už minimálne z väčšej časti rozpísaný, najlepšie, že by v ňom už finišovali. Pretože verím, že zoznam nedočkavých čitateľov sa bude len rozrastať.
Máte radi denníkovú formu kníh? Lebo ja hej, a keď som videla, že kniha nie je členená do kapitol ale každodenných zápiskov hlavnej hrdinky, potešilo ma to. Myslím si, že pri takejto téme by to ani inak nešlo. Nutne som sa potrebovala dostať do hlavy Adriany, aby som pochopila jej zmýšľanie a od toho sa odvíjajúce konanie.
Priznám sa, na začiatku som sa trochu obávala, či sa mi kniha bude páčiť. Ja osobne nie som zástanca sebapoškodzovania a myslím si že problémy sa dajú riešiť inak, preto som bola na vážkach, či s hrdinkou budem súcitiť a budem sa s ňou vedieť zžiť. Navyše mi niekoľkokrát napadlo, či mládež túto knihu nevezme ako povzbudenie k tomu, aby problémy riešili podobným spôsobom. Našťastie, všetky tieto moje obavy autorka nekompromisne zmietla zo stola a naservírovala mi skvelý príbeh.
Možno si teraz vravíte: Ok, tak o čom to teda vlastne je?
Je to spoveď dospievajúcej Adriany, ktorá zo všetkého najviac túži po pochopení a láske. Neraz som mala chuť ponoriť sa do knihy a silno ju objať. Pretože áno, nehovorím, že to funguje vždy, ale niekedy stačí vrúcne objatie a deň je hneď o niečo krajší.
Podľa mňa by si Najhoršiu mali prečítať najmä rodičia. Pretože občas zabúdajú na to, ako im bolo, keď boli v Adrianinom veku. Ako všetko riešili, každá maličkosť sa menila na obrovskú vec a ak sa im niečo nepodarilo, nastal koniec sveta. Dobre, možno preháňam. Ale tínedžeri majú naozaj iný pohľad na svet než dospelí.
Keď som knihu prvý raz chytila do ruky, myslela som si, že toto bude čistá depresia. Veď už aj samotná obálka sľubuje ťažší príbeh, ktorý určite neprečítate s optimistickým úsmevom na tvári. A hoci Adrianu často sužujú hlboké depresie, predsa sa zasmejete na jej ironických a niekedy až sarkastických poznámkach. Neviem si predstaviť, že tento príbeh by niekto mohol napísať lepšie. Bola to moja prvá kniha od Katky Gulai a už teraz viem, že jej štýl písania jednoducho zbožňujem.
Záznamy v denníku sú niekedy dosť chaoticky napísané, ale neskôr zistíte, že Adriana taká jednoducho je. Máločo dokáže jej pozornosť zamestnať na dlhší čas a často z bezútešnej reality uniká do svojich vymyslených svetov. A hoci je opisovaná ako najhoršia, najškaredšia a najhnusnejšia osoba na svete, aj tak ju budete mať radi. Pretože aj keby sa zhmotnila rovno predo mnou, určite by som ju nepočastovala ani jedným týmto slovom.
Ono Najhoršiu prečítate pomerne rýchlo. Je to tenučká knižočka, zápisky v denníku sú často krátke, takže vám príbeh dosť odsýpa. Avšak po prečítaní poslednej strany s vami príbeh ešte nejaký čas pobudne a zostane vám smutno. Ja som si aj poplakala. Najmä po doslove, ktorý autorka pre svojich čitateľov napísala. V ideálnom svete by existovali iba milujúci a chápaví rodičia. Žiaľ, táto kniha je hmotnou pripomienkou toho, že nie každé dieťa má také šťastie.
