Moje naj Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Milujem čítanie kníh a najviac v tichu na lehátku pri mori. Po prečítaní musí byť kniha skrčená, zašpinená, popodčiarkovaná, pokreslená odkazmi, symbolmi (smajlík, žiarovka, výkričník..). Čítam rád odbornú literatúru alebo kazuistiky, experimenty sociálnej psychológie, príbehy postavené na odborných skúsenostiach, fantasy. Prevažne rád čítam knihy od renomovaných autorov, niekým vrelo odporúčané, alebo že ide o tému, ktorá má neskutočne zaujíma (terapia, psychológia moci a i.)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje naj Moje aktivity
Predstava neviazanej a nekonformnej práce jedinečnej špeciálnej pedagogičky a etopédky Torey nie je odborné poučovanie o tom, ako v škole, na klinike či v sociálnej sfére pomáhať deťom v riziku. Je to to oveľa viac. Je to príbeh, rozprávanie, zážitok, emócie, napätie, čo sa stane, ako to dopadne. Je to celé o príbehoch, ale skutočných, takých, ktoré priniesla odvaha a chuť robiť svoju prácu ako poslanie a robiť ju komplexne!! Skvelá kniha.. číta sa sama.. za víkend som ju prečítal..
Rosenberg je žiak C. Rogersa, zakladateľa humanistickej psychológie. Tento génius komunikácie poukázal na to, ako sa prístup zameraný na človeka môže aplikovať v komunikácii. Ale nejde len o techniku reči. Ide o hlboké porozumenie Maslowovej pyramíde potrieb, napojenia sa na prežívanie, pocity, pozorovanie a prosbu.
Táto kniha konkrétne pojednáva o tom, ako využiť nie zneužiť moc. Ako ju mať nie "nad" druhými, ale "s druhými". Nájdete tu veľa dialógov zo seminárov, kazuistík, ukážok, konkrétnych rekcií, porozumenie, čo je za tým, prečo veci robíme tak alebo onak.
Táto kniha patrí medzi top knihy humanistickej psychológie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knižku Sloboda učiť sa som dostal od svojho najlepšieho mentora Dávida Králika pred 5 rokmi. Bol to môj učiteľský prerod, keď som sa trápil z nezvládnuteľnou triedou šiestakov. Najprv sa Carl Rogers, autor knižky, zosobnil cez tohto môjho mentora a dával mi zažívať ako učiteľovi, že som hodnotný, dôležitý taký, aký som, že môžem ako učiteľ robiť chyby a môžem to dovoliť aj žiakom. Že nemusím niesť za vyučovanie všetky zodpovednosť, že môžem byť sám sebou. Ako som sa to začal po 8 rokoch vyučovania matematiky nanovo učiť, narazil som na úplne nové rozmery tejto práce. Vtedy som ako darček dostal starú potrhanú knižku Sloboda učiť sa vydanú v 90-rokoch a zúfalo vypredanú. Prečítal som stovky strán bez dychu. Podčiarkol perom či ceruzkou každú druhú vetu, celé pasáže, odseky, značil výkričníky, smajlíky či piktogramy žiarovky (viď príloha). Čítal som o vzdávaní sa moci "nad žiakmi" a nadobúdaní "moci s nimi", experimentoval som zo sebahodnotením žiakov, prenechaním väčšej zodpovednosti na nich. Bol som fascinovaný. Prvý krát som pochopil, že nemusím byť dokonalý učiteľ, že môžem robiť chyby, hnevať sa a dokonca o tom so žiakmi hovoriť. A že ten istý zážitok môžem dať aj im. A tak som striedavo čítal a skúšal v triede všetky tieto objavy. Zrazu som začal nielen chápať, ale zažívať, že vzťah je to najhodnotnejšie, čo môžem do triedy medzi žiakov priniesť. Môžem im ponúknuť zážitok sedenie na zemi každé ráno a diskusii o ich a mojom prežívaní v tom, čo sa v triede deje, môžem počúvať, podporovať diskusiu, vyjadrenie hnevu i radosti. A istota, že mi na nich nielen záleží, ale že im dovolím prinášať seba do vyučovania aj s limitmi a obavami, dávalo im odvahu rásť a stávať sa plne rozvinutými osobnosťami. Nielen kriticky mysliacimi, ale aj sociálne cítiacimi bytosťami. Jesenné večery som trávil ako Bastián s knihou na terase a prenášal sa do nekonečného príbehu, v ktorom sa Rogersova fantázia stále viac prepájala s mojím skutočným životom obyčajného učiteľa v triede puberťákov. A diali sa zázraky. Malé, nenápadné, postupné. Ale dokázal som ich vidieť. Žiak, ktorý sa po rokoch zatĺkania rozhodol priznávať svoje prešľapy, žiačka, ktorá mohla povedať, ako zle sa vo svojom živote cíti, ale i búrlivá debata žiakov na starej dlážke v triede v deň vysvedčenia o tom, čo sa komu počas roka podarilo, v čom sa posunul, čo objavil, i zanedbal alebo nestihol. Mohol som na vlastné uši a oči čítať Rogersovu slobodu učiť sa uprostred hôr na 4-dňovom sústredení, kde ôsmak v 50-člennom kruhu večer hodnotil deň plný zážitkov a povbudzoval šiestakov, ktorým sa totálne dokašľal ich večerný program, ktorý pre starších pripravili.
Mám nádej, že to, čo som objavil, zistil, pochopil a sto krát vyskúšal v triede s mojimi žiakmi čaká aj ďalších. A že v tejto knižke objavia kopanec odvahy ponúknuť svojím žiakom autentický vzťah, v ktorom je možné rásť tak žiakom, ako i učiteľovi.
