Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Hoci kniha je presne to, čo sa píše v popise, pre čitateľa je miernym sklamaním. Profesor Černý sa na mierovej konferencii a teda aj vo svojom denníku venuje takmer výlučne otázke Lužických Srbov, ostatné dôležité udalosti z konferencie a z diania doma sa tam takmer nespomínajú: v pozadí je trochu Těšínska otázka, dianie na Slovensku vôbec nie, dokonca ani vpád vojsk maďarskej republiky rád. O tom, čo sa dialo na konferencii, dozvie čitateľ dosť málo, pretože Černý mal len sprostredkované informácie cez Beneša, Osuského a Kramářa. Pre slovenského čitateľa budú najzaujímavejšie poznámky zo stretnutia so Štefánikom, ktoré na Černého urobilo silný dojem (celkovo asi 3 strany textu), prípadne niekoľko postrehov k Osuskému ("je to hlava"). Súkromná korešpondencia (či česká alebo poľská) sa javila takmer zbytočná, jej informačná pridaná hodnota je takmer žiadna.
Kniha je z hľadiska informácií a odkazového materiálu veľmi zaujímavá, aj pre človeka s relatívne dobrými vedomosťami o období začiatku 20 storočia a prvej republiky prináša veľa detailných a zaujímavých informácií o pôsobení hlinku na Liptove, v Ružomberku a v národnej politike. Osobitne zaujímavé sú časti o tom, ako sa Hlinka dostal k ružomberskej fare, ako riadil Ľudovú banku,, o jeho vzťahu s Vavrom Šrobárom, Ferdišom Jurigom. Celkový portrét zachytáva nuancovaný obraz o tejto rozporuplnej osobnosti - medzi hrdinským zápasníkom o dobro národa a neznášanlivým egocentrikom, ktorý neváha manipulovať či priamo klamať, keď sa mu to hodí.
Štylisticky sa kniha sa snaží byť pre bežného človeka príťažlivá tým, že využíva často formu dialógu Osuského s rôznymi postavami, s ktorými sa stretáva. Ide ale o veľmi nevydarený pokus, dialógy sú veľmi neprirodzené a často trápne, kniha by bola čitateľnejšia bez tejto umelej pózy.
Z hľadiska historického sa človek dozvie relatívne povrchné informácie o Osuskom. Viaceré momenty zo života Osuského (jeho rola v odboji vo Švajšiarsku, jeho činnosť po Mníchove vo Francúzsku, jeho rola v Spoločnosti národov a najmä jeho konflikt s Benešom) sú popísané zmätočne, hmlisto, tendenčne (a bez uvádzania zdrojov), že čitateľ nakoniec neporozumie, ako to vlastne bolo. Autorov subjektívny pohľad je zrejmý, kniha sa netvári ako historická práca, ale aj tak to bolo pre mňa veľké sklamanie.
Táto kniha vo vás vyvolá fascináciu Štefánikom. Je napísaná veľmi pútavo. Rozprávanie príbehu Štefánikovho života z optiky jeho spolupracovníkov - veľkých osobností československých dejín (Beneš, Masaryk, Hodža a ďalší) umožňuje dotknúť sa aj jeho slabostí - megalománie, "hochštaplerstva", účelovými vzťahmi so ženami... A to je na knihe to najpríťažlivejšie! Kde Banášova kniha je len prerozprávaná gumová biografia, táto kniha je skôr drámou, kde Štefánik nie je sterilným hrdinom bez duše, ale výnimočným človekom, ktorý ale má svojich vlastných démonov. Fantastické čítanie!
Kniha už od prvých strán trpí pátosom, neprirodzenými dialógmi, lineárnou štruktúrou, štylistickou prvoplánovosťou. Faktografia až prekvapujúco sedí, ale to je tak jediné pozitívum knihy. O Štefánikovi sa dozvieme veľa faktov, ale len veľmi málo o tom, aký bol naozaj človek. Z knihy pôsobí neľudsky, strojene, jednorozmerne, jeho činom chýba vysvetlenie, postava sa nijak nevyvíja - je to proste abstraktný hrdina bez duše.
Okrem čítankových klasík (Duma bratislavská, Zakukala kukulienka, Divný Janko...) prináša aj menej známe texty. Zaujímavé ako obnovenie si gymnaziálnej kultúry, ale v niektorých básniach sa Janko Kráľ dotýka hĺbok žitia:
"Keby človek na svoj obraz
pozrel s duše hlbokosti,
a potom pozrel na seba -
vyskočil by v zúfalosti."
Je to zaujímavé čítanie z historického hľadiska. Hurban viac teologizuje a moralizuje, než píše prózu. Postavy sú karikatúrami, od romantických predstaviteľov vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, bez hĺbky. Písané náučným štýlom s cieľom prebudiť u rodiaceho sa národa hrdosť na vlastnú vybájnenú minulosť.
