Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
I've lived a thousends lives...
Obľúbené literárne žánre
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Na Vianoce chcem len teba je jedna z tých kníh, ktoré človek otvorí, že "len nakukne" a zrazu je polnoc a je v polovici, s úsmevom na tvári. Silvia Demovičová opäť potvrdila, prečo je pre mňa top autorka v slovenskej YA píše s ľahkosťou, humorom a srdcom. Hlavné postavy, Anna a Max, boli jednoducho rozkošní! Ich chémia bola cítiť na každej stránke a obaja pôsobili tak prirodzene, že som mala pocit, akoby som čítala o dvoch dobrých kamarátoch, ktorým len držím palce, aby si to konečne priznali. Príbeh bol milý, hrejivý, s peknými myšlienkami a ideálny do (nielen) predvianočného obdobia. Presne také čítanie, ktoré vám vyčarí úsmev a vianočnú náladu. Vrelo odporúčam! Ako celú tvorbu autorky. :)
Myslím, že po Kráľovstve podsvetia sa drvivá väčšina čitateliek nevedela dočkať ďalšej autorkinej tvorby. Ja patrím medzi ne.
Keďže kedysi príbehy zverejňovala na Wattpade, niektoré fanynky jej hrdinov poznali a pýtali si ich v knižnej podobe. Tak som sa dopočula o Tylerovi.
Na mňa majú podobné poznámky vplyv, prebúdzajú vo mne zvedavosť a keď autorka oznámila, že jej výjde kniha, mala som fakt radosť, že sa konečne zoznámim s chlapíkom, ktorý je tak žiadaný.
Nasledovali ukážky, ktoré ma zaujali a absolútna bomba bola keď vydavateľstvo zverejnilo obálku. Je nádherná!!! A s dokonalou oriezkou.
Kvôli tomu všetkému som mala obrovské očakávania a netrpezlivo som čakala na vydanie.
Niekedy však môj osobný vkus nie úplne nezakorešpenduje s inými a to sa mi stalo aj tu.
Začnem tým, že kniha Hra osudu je extrémne čtivá a mne pomohla naštrbiť čítaciu krízu natoľko, že som ju zhltla za dva dni.
Úvod je skvelý. Vtiahne, zaujme a tým naštartuje chuť nepustiť knihu z ruky. Aj u mňa, no niekde v tretine ten pohon začal stagnovať.
Mala som nejaké očakávania a začala som bojovať s pocitom, že to nejde smerom akým by som chcela. To je však okej... Plne rešpektujem autorkinu víziu.
Úprimne, čakala som, že kniha bude trošku viac mafiánska (napriek tomu, že romantiku zbožňujem) a žiadalo sa mi skôr napätých ako posteľových scén. To neberiem ako negatívum, ale bojujem s myšlienkou že mafia mohla dostať väčší priestor. Zvlášť ak bolo vidno, že autorka si v tom 'libuje' a hierarchiu si naštudovala.
Kameň úrazu, prečo ma nenadchla romantika bude asi spojenie Grace a Tylera. Ja som im to neuverila. Veľmi sa mi páčilo ich prvé stretnutie a tam to asi skončilo. Charakterovo sú dosť odlišní, čo je fajn, ale akosi mi k sebe nepasovali. Ani v mene to známeho 'protiklady sa priťahujú'. Tyler ma navyše moc neohúril. V knihách mám slabosť na silné mužské postavy, ale najviac atraktívne mi príde keď je muž inteligentný a sčítaný. Nech je kľudne aj vrah, ale s mozgom. Tylerova občasná "neznalosť" mi neprišla vtipná, ale hlúpa. Čakala som, že si ho zamilujem, no ostali sme len 'kamaráti'. Grace je taká naivná kvetinka a sledovať ako robí zbrklé alebo protichodné rozhodnutia bolo už také klišé, že mi to ani nevadilo. Čo mi však vadilo boli jej myšlienkové pochody. Nie vždy som jej rozumela. Taký bonus: Čoraz častejšie sa pri dark romance vypichuje ako sa romantizuje a ospravedlňuje násilie. Grace to zvládla na jednotku s hviezdičkou. Ja som stotožnená, že to je fikcia, ale naozaj mi to prišlo ako dokonalý príklad toho ako to v knihe vyzerá, keď si hrdinka zidealizuje hrdinu. (Aj keď tvrdí, že nie.) S jej postavou sa mi spája ešte jedna vec, ktorá bola pre mňa zaujímavá, ale nedostala takmer žiadny priestor. Škoda.
Najviac zvedavá som však bola na záver. Čakala som že mi obrazne odletí dekel a budem nervózne klepkať nohou, rozplačem sa alebo tak... V skutočnosti som dvakrát zagúľala očami, raz zvraštila čelo a pár krát sa zhlboka nadýchla. Šokovalo ma, že ma to nešokovalo.
Čo sa mi ale veľmi páčilo, tak to bol epilóg. Myslím, že kombinácia "Tyler v kostole" a "nasratý Tyler v kostole" na mňa predsa len funguje. Vďaka tomu budem čakať na pokračovanie. A dúfam, že nie dlho.
Na tretí a záverečný diel série Dedička od mega talentovanej Majky Danihelovej sme čakali takmer dva roky, ale OPLATILO SA!!
Môj osobný názor na túto trilógiu je taký, že je to masterpiece, nič lepšie od SVK autora/autorky som nečítala a keby som milionárka ochotne zafinancujem autorke aj vizuálne spracovanie, či už by šlo o seriál alebo film! Lebo je to dokonalosť a zaslúži si to!!!
Po prvých dvoch knihách som bola extrémne zvedavá aké vyvrcholenie nás čaká a moje predstavy absolútne nestačili... Hneď v začiatku moja predstavivosť dostala stopku a neodvážila som sa ani uvažovať kam sa dej bude uberať. Proste autorka je úplne 'niekde inde' a vytvoriť niečo tak nepredvídateľné, s obrovskými zvratmi si zaslúži aplaus v stoji.
Do detailne premysleného príbehu s badass hrdinkou o hľadaní pravdy a honbou za spravodlivosťou primiešala prvky sci-fi a hoci to nemusí byť "šialok kávy" pre množstvo čitateľov/iek, toto bolo naozaj zaujímavé!!!
Paradoxne aj mňa nemilovníčku science-fiction táto zápletka veľmi bavila.
Postavy sa vykryštalizovali, klamstvá prezradili, ale to neznamená koniec... Práve naopak.
Hlavná hrdinka Violet prešla obrovským progressom. Z excelentnej klamárky pod vedením neempatickej tety sa stáva žena s citmi a s novoprebudenou chuťou bojovať o to, čo chce a nie o to, čo si myslí, že by mala. Za mňa je to jedna z najepickejších hrdiniek, ktorej som úprimne priala životný happyend. V akomkoľvek zmysle.
Naozaj som si čítanie užila 'se vším všudy' a ten príbeh je tak skvelý, že sa k nemu budem opakovane vracať.
Som z neho naozaj nadšená, obdivujem autorkinu fantáziu a jej schopnosť s akou ľahkosťou a prirodzenosťou píše. Majka je obrovský talent!!!
Knihu, trilógiu a vlastne celú tvorbu autorky odporúčam všetkými desiatimi a neviem sa dočkať, kedy príde s niečím ďalším, čo si získa moju čitateľskú pozornosť!!
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nelám mi dušu, tretia kniha zo série Nelám mi...
Hneď v úvode chcem podotknúť, že ako čitateľka odporúčam si celú sériu prečítať naraz (alebo s menším časovým rozostupom). Kniha (a celá séria) je totiž spleť osudov niekoľkých postáv, ktoré sa vyvíjajú, nachádza sa tam striedanie pohľadov a môže to byť trošku chaos. Ja som síce čítala druhú knihu pár dní dozadu, no prvý diel už dávnejšie a popravde musela som sa rozpamätávať na niektoré udalosti.
S druhou knihou v čerstvej pamäti som bola do deja vtiahnutá takmer okamžite a viac ako polovicu som doslova "hltala". Bavilo ma sledovať postavy ako sa pasujú so svojími životmi.
Niekde v 3/4 knihy som však pocítila také stagnovanie. Človek by povedal, že s prichádzajúcim záverom ho to bude viac a viac baviť, no toto malo na mňa presne opačný účinok. Začalo mi vadiť striedanie liniek, pretože sa končili neurčito a chcela a potrebovala som čítať ďalej. Rozčuľovalo ma to prerušovanie. Dokonca ma niekoľkokrát napadlo, že namiesto striedania liniek jednotlivých postáv by som si radšej prečítala celú knihu naraz o tej konkrétnej. Na moju hlavu to pôsobilo ako chaos... Venujem plnú pozornosť tu a zrazu tu, a potom sa zas vraciam tam... Nemala som z toho až taký dobrý pocit.
Veľmi však oceňujem aký rozdiel som vnímala oproti druhej časti v rámci obsahu. Takmer žiadne vulgárnosti a explicitné veci, čo mi kazili zážitok minule, no za to veľa zaujímavých situácií.
Bavila ma dejová línia okolo Andrei a Thomasa, menej okolo Viktora a Borisa (ale to je len moja osobná preferencia, keďže ja LGBTI nevyhľadávam) a ako postava ma veľmi zaujímala Sofia. Dafné a Dominika som tu vnímala skôr ako "doplnok".
Myslím, že autorke sa podarilo pospájať všetky možné strasti, prepliesť ich a vložiť to do jednej knihy (resp. nadávkovať to do troch), ktorá ponesie posolstvo a pritiahne pozornosť, pretože o veľa veciach sa tak otvorene nepíše. To je jej nepopierateľna prednosť.
Zatiaľ čo prvé dve knihy končili "nijako", v kútiku duše som dúfala, že v tejto záverečnej bude nejaký ucelený koniec. No nie je tam. Epilógy tam sú, ale záver nie. Aspoň nie podľa mojich predstáv. Samozrejme nechať voľnosť čitateľovej predstavivosti je super, ale ukončiť knihu scénou ako tu a bez pokračovania? Hmm... Vďaka epilógom si niečo viem domyslieť, ale mňa to skôr rozdráždilo ako uspokojilo. Čo sa týka epilógov. Ehm, urobiť "reklamu" sa dá aj menej okato. :D (áno vnímam to ako reklamu) Najviac ma zaujal ten po 13 rokoch. Ale aj ten v mojich očiach skončil tak neurčito. Takže namiesto krásneho pocitu, že postavy si kráčajú svojimi cestami aj po rokoch,mi v hlave besní myšlienka, či bude ďalšia kniha. Každopádne tento tretí diel je najlepší zo série a oplatí sa čítať.
Tento rok je pre mňa plný prekvapení. Najmä tých knižných a táto novinka je jedným z nich.
Keď bolo oznámené, že slovenský trh obohatí ďalšia "hokejovka" ostala som v strehu, v hlave si vytvorila obraz aký príbeh to asi bude a mala som si isté očakávania.
Môžem povedať, že Karin Horváthová ma príjemne, ale že naozaj príjemne prekvapila.
Tam kde som čakala jednoduchú romanťárnu s nejakým otrepaným klišé som našla krásny príbeh o uzdravení duše, kde odmenou je láska.
Na mňa to malo síce pomalší rozbeh, ale dokázalo ma to neskôr zaujať natoľko, že som čítala každú voľnú chvíľu.
Dejovo je to slowburn, čo ja vo všeobecnosti moc nemusím, no tu mi to ani nevadilo. Dokonca by som povedala, že som si to užila. Pomalé rozdúchavanie iskierky príťažlivosti medzi Severínom a Delilah, postupné odhaľovanie aj náhľady do minulosti autorka zvládla naozaj skvelo.
Najmä pri retrospektívach dostalo moje srdce zabrať. Mladý 'Sever' a jeho kamarát 'Juh' prežívali niečo, čo bolo krásne, vtipné a dojímavé zároveň. (Btw. za dokonalé prezývky a celú tú symboliku a napasovanie autorke tlieskam!!)
Vďaka tomu som chápala Severína v prítomnosti. Delilah ako mentálna koučka spĺňala moje očakávania a do príbehu dostala toľko úžasných myšlienok, že okrem Severína ovplyvňovala aj mňa.
Autorka naozaj vytvorila niečo, z čoho si odnášam viac ako len romancu z hokejového prostredia.
A ten hokej... Autorka sa netají, že má tento šport rada a tu je to aj vidno! Hokej je naozaj neoddeliteľnou súčasťou knihy! Špeciálne akési medzikapitoly, kde Karin ukazuje, že ak by zavesila písanie na klinec môže skúsiť komentátorstvo. Mne sa to extrémne páčilo a považujem to za výsostne originálne, pretože v takejto forme som sa s tým v športových románoch ešte nestretla.
Som úprimne rada, že som po Prelomení ľadov siahla. Dostala som síce niečo iné, ako som čakala, ale o to väčšie je moje nadšenie z toho čo som dostala.
Naozaj vydarený úvod do série a pevne dúfam, že sa dočkám aj pokračovania
Po prvej časti Bez pravidiel, kedy autorka ukázala, že dokáže skvelo napísať aj 'echt' erotický príbeh, prišla s pokračovaním a... A podľa mňa si znova žánrovo ušla "o dům dál", pretože Pravidlá hry sú podľa mňa skôr thriler.
Dej priamo nadväzuje na koniec predošlej knihy, čo znamená, že treba vyriešiť komplikáciu, ktorá nastala a určiť si nové pravidlá hry. Zdá sa, že gro bude boj manželky a milenky o jedného zmäteného muža, ktorý sa musí (alebo by mal) rozhodnúť.
Ale keďže Miška ľúbi (aspoň podľa mňa) dvíhať pri svojej tvorbe laťky vyššie ponúka viac. Znova sa stretávame s Júliou a Adamom. Dejovo prepletie ich osudy a ja som naozaj nebola pripravená na to, čo si prečítam.
Úprimne, nebola som stotožnená s tým, prečo im obrazne nedala pokoj a narušila ich "rozprávku", keď Júlia si svojho princa v podobe Adama našla. A viete čo? Autorka má pravdu! Takto to v živote nefunguje. Žili šťastne až naveky? Pche...
Milujem ako dokáže vo svojich príbehoch reflektovať skutočný život a nech sú hrdinovia postavený pred čokoľvek vždy tam nájdem niečo čo odráža realitu, aj keď je to fikcia.
Myslím si, že autorsky dokáže byť veľmi krutá? Áno! Vadí mi to? Asi nie.
Oba páry medzi sebou majú puto. Vzťahové. Jedno pevné, požehnané aj manželským zväzkom. Druhé krehké, postavené na vratkých základoch. Vydržia? Čo sa musí stať aby povolili?
Júlia a Lesia sa ocitnú v situácií, kedy vzniká puto aj medzi nimi dvoma. Myslím, že toto bol absolútny vyvrchol tejto knihy. Bolo to surové a šialene emotívne. Autorka dokáže napísať nádherne dojímavú pasáž a potom to pretnúť násilím najhrubšieho zrna.
V jej predošlých knihách bolo už veľa utrpenia a mala by som byť nejakým spôsobom obrnená, keď viem čo dokáže so slovami, ale ona našla nový spôsob ako ma rozbiť. Neviem, či ju za to pochváliť, ale rozhodne má na to talent.
Je mi proti srsti povedať, že sa mi kniha páčila. To čo sa tam dialo sa mi nepáčilo ani omylom, ale mám z knihy veľmi hlboký čitateľský zážitok. Zasiahla ma, premýšľam o nej a niečo si z nej vezmem. Čo to je, nájdete v doslove.
Knihu samozrejme odporúčam a chcem ďalšiu...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Najväčšie prekvapenie roka (aj keď je len marec) je tu! Proste wow...
O tejto knihe sa na instagrame hovorilo už pred vydaním. Zaregistrovala som ju a úprimne nemala som po nej v úmysle siahať... Aspoň nie hneď. Škandál okolo obálky, zistenie že názov je rovnaký ako u ďalšej pripravovanej slovenskej knihy, "klebety" atď. som zaregistrovala a moja povaha ma núti robiť si vlastný názor, tak som sa rozhodla si ju prečítať. A neľutujem!!!
Univerzitné prostredie a hokej je kombinácia, ktorú mám rada. Ak sa pridajú sympatické postavy, originálny dej, pekná romantická linka a poriadna dávka humoru kniha má u mňa vyhrané!! A v tejto som si našla všetko.
Penelope a Connor sa spoznali veľmi zaujímavým spôsobom. Prepadnutím. Podobne by mohol začať aj thriler, no to by hlavná hrdinka a.k.a. obeť nesmela byť veľmi svojská dobráčka, ktorá má potrebu zachraňovať a pomáhať. A rovnako ani ten kto Vás prepadne nemusí byť nevyhnutne zlý človek a kriminálnik. Možno len nemal v tom momente na výber.
Mňa to zaujalo hneď od začiatku a moje nadšenie úmerne rástlo s každou pretočenou stranou.
Kniha je čtivá, napísaná veľmi príjemným štýlom bez zbytočnej vaty a všetky dialógy a interakcie medzi postavami boli z môjho pohľadu veľmi prirodzené. Za úplný strop považujem slovné "doťahovačky" a vnútorné sarkastické poznámky hlavných hrdinov, ktoré boli pre mňa naozaj vtipné. Výborne som sa bavila a naozaj som sa uškŕňala počas celého čítania.
Okrem srandy, je tu však aj priestor pre vážnejšie pasáže. Týranie žien a existenčná chudoba nie sú práve veci, o ktorých sa číta príjemne, no do príbehu boli citlivo vložené tak, že to nie je 'písmenková depka'.
Záver sa mi páčil, pretože nebol prehrotený ani zbytočne presladený. Jednoducho krásna bodka za krásnym príbehom. Navyše dva epilógy sú bonus, ktorým to dotiahli do dokonalosti..
Teraz mi už len ostáva veriť, že sa dočkám aj ďalšej knihy, pretože túto som si fakt zamilovala a odporúčam ju všetkými desiatimi...
Na túto knihu som sa tešila, pretože Kristína Ježovičová je pre mňa autorka, ktorej YA príbehy vo mne rezonujú. Má talent, rozumie "násťročným" a ich boliestkam a jej knihy sú výnimočné.
Trošku ma mrzí, že po vážnych, emočne nabitých príbehoch, ktoré ma chytili za srdce ma práve táto jednohubka, ktorá mala veselší základ akosi nedostala.
Príbeh je o Kate a Rine, ktoré sú najlepšie kamáratky a sú taký ľudský jin-jang. Nadnesene by som povedala, že Kata pravdepodobne utiekla zo Santovej dediny a inflitrovala sa medzi puberťákov a Rina je vzdialená príbuzná Grincha. Každá Vianoce vníma svojimi očami a zatiaľ čo jedna je nadšenec, druhá má s najkrajšími sviatkami spojenú traumatizujúcu udalosť a vedome ich bojkotuje.
Spoločne sa pustia do výzvy, ktorej plnenie sa podľa mňa akosi minulo účinku a šlo do pozadia a prinieslo základ pre dej, ktorý sa od môjho očakávania dosť odklonil.
Ak by som tvrdila, že som z knihy sklamaná, tak klamem, no rozhodne to nebol "môj šialok kávy". Rina mi ako hlavná hrdinka moc nesadla (oveľa radšej som mala Katy). Rešpektujem ju ako postavu, no kamoška by som s ňou byť nechcela.
Alex bol pre mňa prvé kapitoly kandidát na kopanec do zadku, ale jeho progress sa mi páčil (ja mám k mužským hrdinom, alebo teda v tomto prípade k chlapčenským prirodzene akosi viac sympatie).
Jeho interakcia s Rinou mi zo začiatku prišla dosť kostrbatá, ale potom to bolo v poriadku a ku koncu by som povedala, že som im aj fandila.
Veľmi zaujímavý vzťah som mala k rodičom hlavných postáv. Najmä k Rininej máme. Práve tú som úplne zle odhadla.
Záver knihy bol pre mňa veľmi nezvyčajný. Neviem sa s ním akosi stotožniť a nieže by som vyslovene potrebovala kapitolu-dve naviac, no uvítala by som ich.
Čítanie bolo fajn, Kika je "vypísaná" autorka, ktorá vie ako na to, no musím spomenúť vec ktorú nemám rada, objavilo sa to tu a doslova mi to križovalo oči: prihováranie sa rozprávača/postavy k čitateľovi. Vety typu: Nesúďte ma! Veď uvidíte. Čítajte ďalej! a pod. boli za mňa absolútne zbytočné. Áno, niekomu to nevadí, no mne hej. Ďalšou vecou bol humor. Nejdem tvrdiť, že autorka je suchárka, no v tomto som necítila kompatibilitu. Ale to nič.
Musím spomenuť, že ide hlavne o moje osobné preferencie a rozhodne si nemyslím, že kniha nezaujme. Naopak!
Ja si však počkám na ďalšiu autorkinu knihu, ktorá ma viac emočne zožmýka. :)
Pre mňa je Michala Ries už taká stávka na istotu. Na každú jej knihu sa extrémne teším a táto nebola výnimkou.
Bez pravidiel je skvelý pikantný príbeh o stážistke Lesii a podnikateľovi Erichovi. Klišé? Vôbec!!! Erich je totiž tak trochu ženatý a Lesii ponúkne aby sa dobrovoľne stala jeho milenkou s požehnaním jeho milovanej manželky.
Táto netradičná situácia je hnacím motorom pre dej plný výborne opísanými spicy scénami, kde je chémia medzi hlavnými postavami až hmatateľná.
Zatiaľ čo predošlými knihami autorka útočila skôr na naše srdiečka, tu dostanú zabrať panvové svaly. A to aj kvôli tomu, že pre Lesiin sarkastický humor a trefné poznámky si často takmer cvrknete.
Skvelá kombinácia erotiky, vtipu a dôvtipu pretkaná otázkami morálky a prekračovaním vlastných hraníc.
Príbeh skvelo graduje a hoci na začiatku by som so svojou povahou nad absurdnosťou dohody, ktorá je grom celého príbehu krútila hlavou, ku koncu by som skandovala s transparentom "Do toho!!!"
Naozaj som si knihu maximálne užila a aj keď ma záver najprv frustroval (a myslím, že nebudem jediná ) odporúčam ju všetkými desiatimi!!!
