Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Z Citry je Ctihodný kosec Anastázia.
Z Rowana samozvaný kosec Lucifer, kat skorumpovaných koscov.
A druhý diel sa môže začať!
Utopický svet nie je dokonalý, a obaja naši hlavný hrdinovia to riešia po svojom; kosec Anastázia AKA Citra sa ešte stále úplne nevžila do svojho postavenia. Už teraz však šokuje celé Spoločenstvo koscov svojími svojráznymi názormi. Síce si stále nie je ničím istá... no po boku má starú známu Ctihodnú dámu smrti, kosec Curieovú (asi budem musieť založiť nejaký klub fanúšikov pre túto osobu. Milujem, ako dokonalo zapadá do príbehu).
Rowan si zatiaľ žije veselý (sarkazmus je na mieste) život popravčíka skorumpovaných koscov a najhľadanejšieho zločinca v celej Merike. Z bývalého učňa sa vypracoval na veľkú hrozbu. Teraz sa však ukazuje, že v tieňoch sa skrýva niečo ešte horšie ako padlý učeň.
Na tomto diely som tiež zbožňovala to, že tam namiesto úryvkov z denníkov koscov medzi kapitolami vidíme Nimbusov pohľad na svet, ktorý má chrániť. Vidíme, že vidí všetko, vidíme, že mu naozaj záleží na ľudstve, ale aj to, že hoci je poctený a stvorený len pre túto úlohu, aj táto UI by občas chcela žiť... mhm, len tak.
Úprimne?
Nimbus je dôkaz, že vaša obľúbená postava môže byť aj výstredná umelá inteligencia.
No do Meriky sa vracia niekto, kto by tam určite nemal byť. Niekto, vďaka komu sa z Rowana stal Lucifer. Niekto, o kom si Citra myslela, že je rovnako preč, ako by mal byť. Lenže niektorý nepriatelia vedia, ako povstať z popola....
Oceňujem to, ako môžeme počas celého príbehu (a veľkého množstva kapitol z pohľadu Kosca Anastázie) sledovať, že Citra tam ešte stále niekde je. Že pod rúchom tyrkysovej farby je ešte stále kosec, ktorý sa ešte nestal úplne koscom telom aj dušou.
Či už príde na Deň vďakyvzdania k rodine, myslí na Rowana, či sa chce naučiť šoférovať (úprimne, kosca Curieovú by som radšej v autoškole nezamestnala ako inštruktorku... ale to len takto do zátvorky).
Rozhodne tu máme rast postavy...
A ten koniec! Pre Nimba, kto toto vymyslel? WOW. Ja fakt neviem, čo povedať. Asi len to, že už teraz si brúsim zuby na ďalší diel, a ak sa k nemu nedostanem čo najskôr, asi zo mňa čoskoro bude tiež kosec... ale kdeže. Možno.
Kto neprečíta, oľutuje. A verte mi, radšej si rovno zožeňte aj posledný diel, lebo po tom konci budete závislí na myšlienke, že potrebujete vedieť, ako do celé dopadne.
Nico a Will - to je dvojica polobohov, ktorý sa od čias Bohov Olympu (jedna zo sérií) vypracovala medzi najobľúbenejšie polobožské páriky - Pinterest, Wattpas aj YouTube sú plné Solangelo-výn, a teraz sa náš obľúbený skoro-hrdina-no-aj-tak-cool Nico dočkal konečne vlastnej knihy.
Z predchádzajúcich kníh (ak ste nečítali Percyho Jacksona, Bohov Olympu a Apolónov pád - v tomto poradí - radšej to najprv urobte, inak nebudete dejú vždy rozumieť a neužijete si to) poznáme Nicovu temnú (mierne povedané ) minulosť. Strata sestry Bianky, prechod Labyrintom, nepriateľstvo a nakoniec spojenectvo s Percym, a o tý udalostiach po PJO sérii už ani nehovorím...
Lenže teraz má spojenca v každej chvíli, slnečný lúč: svojho priateľa Willa.
O Willovi sme doteraz veľa nevedeli: najviac niečo z Apolónovho pádu, no tu konečne spoznávame bližšie aj jeho.
Každého fanúšika Riordanversa to poteší, pretože sa zhodujeme na Tom, že na Willa má každý čitateľ slabosť.
Stará známa Rachael - Orákulum z Delf - však prednesie nové proroctvo. A tentoraz je doň zapletený aj Nico! Tuší, že starý známi Bob (dlhý príbeh) má problém. A tak, ako inak, zoberie veci do vlastných rúk.
Dokážu sa vrátiť z Tartaru živý a zdravý?
To zistíš v tomto novom dobrodružstve
Úžasné! Magické! Čo viac napísať, o tejto mange? Coco je sympatická hlavná postava, a mágia je prepracovaná. Milujem každý jednu z tých postáv!
Neviem, no na mňa tento príbeh veľmi nezapôsobil.
Postavy boli fajn, ale niektoré z kľúčových osôb mi boli nesympatické; a to vie pokaziť veľkú časť príbehu.
Svet na prvý pohľad pôsobí originálne, no hneď čo sa prizriete bližšie, uvidíte, že okrem samotného Éteristu sa tu vlastne nič originálne neukázalo...
