Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Neviem,či to má niekto podobne ako ja s klasikou. V poslednej dobe som prečítala ozaj vela skvelých súčasných kníh,no ale potom raz za čas siahnem po niečom takomto a úplne ma to odpáli a vtedy si vravím- tak toto je ozajstná literatúra….
Remarque je môj najobľúbenejší spisovateľ , takže nič ako skvelú knihu som nečakala. Ale toto bolo viac ako skvelé,je to skvost,s akým sa stretnem málokedy.
Cesta domov je voľným pokračovaním asi najznámejšieho diela autora - Na západe nič nové. Dej sa začína posledným dňom vojny a zobrazuje povojnový obraz a hlavne psychologický proces postáv preživších kamarátov Paula Baumera. Hneď v úvode ma zlomila smrť jedného z nich v poslednom dni vojny,keď už vedeli,že vojna skončila a chlapec , ktorý prežil celú vojnu, zomiera. “Hej,vy si tu stojíte zdraví - a pôjdete domov -a ja - štyri roky a takéto čosi - štyri roky- a takéto čosi “ ach jo, Remarque teda vie,ako Vás zlomiť už na začiatku
Pred štyrmi rokmi odišli na front deti, ktoré ešte ani nestihli dokončiť maturitu a teraz sa vracajú domov ako úplne iní ľudia, chlapci, ktorých obrali o mladosť a nevinnosť . “Kým sme odišli na vojnu,znamenala pre nás táto budova ( škola) celý svet. Potom sa nám nim stali strelecké zákopy. A teraz sme tu znova. Ibaže toto tu už nie je našim svetom. Zákopy boli silnejšie”
Remarque opisuje neskutočným spôsobom vojnou poznačené mysle vojakov, ktorí sa nedokážu zaradiť do bežného života,lebo ich myšlienky ostali uväznené vo vojne. Stretávajú sa so svojim blízkymi, známymi,bývalými láskami,ale už sú im cudzí a vzdialení .
“A zrazu dolieha na mňa bezmocná ťarcha času,ženie sa a všetko mení , a keď sa vraciame, nenachádzame už nič . Ach, rozlúčka je ťažká - ale stretnutie je omnoho raz ešte ťažšie. “
A nielen vzťahy s blízkymi sa zmenili, ale aj s kamarátmi ,s ktorými prežili roky v zákopoch a boli si blízki ako bratia. Vo vojne si boli rovní. Ale tu sa zrazu dozvedajú rodinné pozadie- jeden je syn obvodného sudcu,ďalší daňového úradníka a iní sú len synmi sústružníka,kníhviazača, či zámočníka. Rodina,povolanie, sociálne postavenie im hádže polená pod nohy- starého ozajstného kamarátstva už viac niet. “Čo nezdolala smrť, podarilo sa životu “
No napriek tomu, v ťažkých chvíľach stoja pri sebe, jeden pri druhom, tak,ako boli zvyknutí v posledných rokoch.
Niektorí zaradenie do života zvládnu lepšie, iní horšie, ale niektorí to vzdajú.
Jeden z nich zabije muža,ktorý opil a zviedol jeho priateľku a jeho slová na súde tnú do živého : “ Zabil som už veľa ľudí
Chcete porovnávať tento svoj čin s bojom za vlasť ?!
Nie, ľudia, ktorých som vtedy zastrelil, mi nič nespravili”
Veľmi veľmi silná kniha, ktorá vo mne este dlho bude rezonovať a nedá mi inak, ako siahnuť znova po Na západe nič nové. Lebo takéto knihy už napísané nikdy nebudú….