Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Aktuálne recenzujem, "oprašujem" a revidujem po veľmi dlhej dobe svoju knižnicu.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Sen, ktorý prinúti hlavnú hrdinku Jongje, prestať jesť mäso. Za každým kúskom masa vidí tvár. Všetci ju prestanú chápať a nikto si nedokáže vysvetliť túto náhlu zmenu. Jej telo a myseľ odmieta všetko živočíšne jedlo a jej premena k niečomu neodvrátiteľnému je nevyhnutná. Vzoprie sa aj otcovi aj manželovi, ktorí nemajú pre ňu ani štipku porozumenia. Celý príbeh však nie je len z jej perspektívy, ale aj z pohľadu jej sestry a švagra. Je to vojna, ktorú nemôžu vyhrať.
Celý príbeh sa číta relatívne svižne, ale nie je to taká „oddychovka“. Je v ňom aj niečo viac ako len dobrá story, Príbeh je na pozadí trochu filozofický a autorka načrela aj do problémov juhokoréjskej spoločnosti, o ktorých sa možno nehovorí nahlas. Odporúčam si knihu prečítať, aj keď udelená Man Bookerova cena možno nenavodí pocit super kvalitného diela u každého čitateľa. Titul si však nájde svojich stúpencov aj odporcov. Ten, kto nehľadá niečo „ploché“, to v tejto knihe snáď nájde.
Po dlhšej dobe som znovu objavil Dušana Mitanu. Poviedky majú čo povedať aj terajšej generácii. Aj keď boli napísané dávnejšie, vystihujú niečo, akoby sa to stalo včera. Či je kultová poviedka „električka“?. Neviem. Mne sa skôr páčila poviedka „O krk.“ Každá poviedka je iná, ale použitý jazyk ich robí veľmi blízke. Pri čítaní som mal pocit, že sa už niečo z toho stalo, niečo som zažil a s niečím som sa v mladosti stretol. Každý príbeh sa číta dobre a nemám čo autorovi vytknúť. A v tomto prípade je to dobrá oddychovka bez nudy.
Ďalší kamienok do mozaiky série románov o Gabrielovi Allonovi vás zavedie do Vatikánu. Neobyčajné okolnosti úmrtia posedného pápeža prinútia povolať osobne šéfa izraelskej tajnej služby do najmenšieho mestského štátu. Zmiznutý list, absencia stráže keď zomrel svätý otec, zvláštne konanie camerlenga a nesúlad časového okna pri nájdení tela zosnulého sú základom pre vznik zápletky. Všetko sa však točí okolo znovunájdenej knihy z tajných archívov Vatikánu. Evanjelium podľa Piláta Pontského, ktoré môže zmeniť veľa. A aj veľa ľudí kvôli knihe zomrieť. Pravicový cirkevný rád sa nesnúbi s liberálnym krídlom pápežského stolca a ovládnuť vedenie Vatikánu je sprisahanie, ktoré nemá obdobu.
Daniel Silva ponúka opäť skvelý špionážny román. Príbeh je opäť o Allonovi a jeho tíme, tak ako sme zvyknutí v predchádzajúcich tituloch. Šéf už má svoje roky a stále sa púšťa do situácii, ktoré by riaditeľ inštitútu zo svojej pozície ani nemal vykonávať. Ubehnuté roky sa podpisujú aj na hlavnom hrdinovi a možno by nebolo na škodu prenechať žezlo niekomu inému. Napriek tomu je to „dobrá story“ aj keď trochu s tendenciou obohratej platne predchádzajúcich príbehov. Tempo knihy je svižné, viac menej sa však dá predvídať. Fanúšikovi Gabriela Allona táto kniha urobí radosť a bude mať opäť pocit z dobre zacieleného šípu medzi verných čitateľov.
Príbehy, ktoré naozaj radšej neprežiť. Každý príbeh vystupuje v knihe samostatne. Príbehy sa nespájajú a čitateľ očakáva nejaký spôsob prelínania dejov. Nestane sa to však a na pozadí nie je tušená pointa. Trochu hororové, trochu reálneho života a trochu naznačeného sci-fi. Táto zmes však bola namiešaná správne a aj keď pre niekoho to nemusí byť „tá pravá šálka kávy“, ja som si knihu užil. Možno nie je každá poviedka na rovnakej úrovni, každá je však osobitá a určite prekvapí svojím spracovaním. Naozaj veľmi ťažko čítala jedna spoveď muža, ktorý je sprvoti veľmi jednoduchej povahy, avšak s dobrým srdcom. Príbeh sa nečíta ťažko v zmysle problematického lúskania sa cez vety a slová, ale opis osobných situácii v jeho denníku je emotívny. Je tak realistický, že čitateľ tieto vyhrotené momenty prežíva s ním. Rozvod ho pripraví o všetko a on, s vidinou cieľovej stanice života zisťuje, že nemá už čo stratiť. Autor v tejto pasáži podal podľa mojej mienky skvelý výkon. Súbor poviedok je výborné osvieženie a niekedy trochu nereálne príbehy, môžu mať s realitou veľa spoločné.
Joël Dicker podáva vo svojom ďalšom románe pravdu o zmiznutí Stephanie Mailerovej. Mladá novinárka príde na malú a nenápadnú stopu zločinu starého dvadsať rokov. Ten bol však úspešne vyriešený k spokojnosti verejnosti a polície. Konfrontácia s bývalým vyšetrovateľom a zdanlivá nezrovnalosť však spustí reťazec udalostí, ktoré nikto nečaká a v mestečku sa začínajú na povrch vyplavovať hriechy minulosti. Bolo obvinenie pravdivé a naozaj povedali svedkovia v tomto starom prípade všetko? Potemkinovské mestečko Orphea ukazuje potupne svoju pravú tvár. Tento titul je naozaj plný zvratov a prekvapení. Takých, ktoré sa nedajú vopred predpovedať a čitateľa naozaj prekvapia. Je to ako grécke divadlo, keď je všetko nejasné a na scénu príde postava, ktorá radikálne zmení dejovú líniu príbehu. Na škodu to naozaj nie je a do poslednej strany nie zrejmé ako príbeh skončí. Čitateľ sa nenudí a jednotlivé kapitoly retrospektívne ponúkajú obrazy, ktoré sa udiali s dvadsaťročným odstupom. Znovu otvorené vyšetrovanie prinesie v knihe napätie až samého záveru knihy. Aj keď som mal pocit, že celý dej detektívky je lepší ako ukončený záver románu, knihu odporúčam.
Syridlo je kúsok žalúdka. Bez kúska žalúdka by nebolo syra. A vymyslel ho starodávny človek, divoch, ktorý sa v ich nárečí volá Omo Servadzo.
Aj toto je príbeh o dvoch priateľoch z talianskych Álp. Osem hôr, je aj románom o nevypovedaných a zložitých vzťahoch medzi otcami a synmi. Rozprávač príbehu je malý prišelec s otcom a matkou unikajúcimi do prírody pred mestským životom v paralele s tuhým životom takmer nevzdelaného chlapca-horala a jeho mĺkvej rodiny. Ich osudy sú však preťaté už v momente nedokončeného chlapčenstva. Tvrdá a krásna príroda talianskych Álp, zmierená samota horských ľudí od zvyšku sveta, priateľstvo poznačené kladným aj negatívnym vplyvom svojich otcov, je hlavnou líniou tejto príjemnej knižky.
La pezza je červený smrek, smrekovec – la brenga, borovica limbová - l’arula, vysoké bralo kde sa dá ukryť pred dažďom je barma, Ale on dostal meno berio – skala. A to mu ostalo už navždy. Skala, ktorá sa snaží odolať nepriazni osudu a života.
Je to kniha s krásnym príbehom. Nie je to beh na dlhú trať, ale na takmer dvestopäťdesiatich stranách ponúkne v tieni zdanlivého pokoja obraz sveta, ktorý nemajú možnosť všetci navštíviť.
