2026

Pohľad na svet, lepšie povedané krajiny, kde vládne islamská viera ma vždy desil a zároveň fascinoval. Celý chod krajiny, ako sa žije tamojším ľuďom, ako prebieha vzdelanie v krajine, prečo tak veľmi dbajú na to aby dievčatá ostávali doma. Prečo ani oni nemôžu navštevovať školy. Ak sa v rodine nenarodí chlapec, prečo je daná rodina hanbou pre zvyšok kmeňa? A práve v knihe Afgánci od nórskej reportérky Asne Seierstad sa dozvedám odpovede na mnohé moje otázky. Traja rôzny ľudia rozprávajú tri rôzne príbehy z minulosti a aj súčasnosti ako to v Afganistane funguje. Ako tu začal taliban a čo to aktuálne znamená pre tamojšie ženy. Niektoré časti sa čítajú veľmi ťažko, hoci je kniha napísaná odľahčeným štýlom. Zatiaľ ma najviac zasahuje téma polygamie - jeden muž môže mať až 4 ženy a každá musí byť od neho mladšia. Manželstvá sú dohodnuté a matky chodia na pytačky za svojich synov, ktorých vychvaľujú a snažia sa ich predviesť pred rodinou nevesty. Najdivnejšie je to, že si berú za ženy svoje sesternice (u nich je to bežné, pre nás divné). Nedáva mi zmysel, že im nevadia prenosné a generačne sa opakujúce genetické ochorenia. Jedna z osôb, ktorá tu rozpráva svoj príbeh trpí detskou mozgovou obrnou - v tom čase nebola nejako extra rozšírená vakcinácia, a dnes to stále nie je úplne bežné. Celý život bola onačená ako mrzáčka - byť mrzákom v tej krajine znamená do konca života visieť na krku rodičom a neskôr súrodencom, a nikdy nevychádzať z izby, lebo sú hanbou. Kniha je jednoducho silná na čítanie. Je jednoducho vznikajúca a má dobrú väzbu, ľahká na váhu aj napriek svojmu objemu.