Slovenská klasika

Vždy, keď na knihe vidím slovo „staroslovenské“ (v akomkoľvek tvare), som nadšená a chcem tú knihu mať a prečítať. Tak to bolo i v tomto prípade. Hoci sa mi obrázok zamračenej ženy na tróne nepáčil. A slovné spojenie „staroslovanské povesti“, mi akosi nedávalo zmysel. Knihu som si kúpila. Chcela som, aby sa mi páčila. Lenže táto kniha sa od začiatku do konca, tvári byť niečím, čím nie je. Príbehy: Hneď na začiatku knihy som zostala v šoku. Totiž, v príbehoch o starovekých bohoch a bohyniach človek bežne neočakáva moderný jazyk. ... „Nudil sa... Jasné, že chápem. ... nebeskú plastelínu... začal myslieť pozitívne.... na niečo normálne ...“ Tak takéto a ešte ďalšie slovné výrazy a spojenia sú tu ako päsť na oko. Aby som zvládla knihu dočítať, začala som to brať ako hru a podčiarkovala som moderné slová. Našťastie na 20. strane a ďalej už podobné slová nie sú. Dá sa dostať do deja. Avšak, zistila som, že mám problém si z príbehov v tejto knižke vybaviť nejakú spomienku. (A to mám pamäť na príbehy. Nepamätám si mená ani miesta, ale dej príbehov si pamätám dobre. ...Obvykle.) Vlastne, vybavujem si iba Povesť o čarodejníkovej jaskyne, lebo tento príbeh ma naštval: Sulo je pravnukom rímskeho legionára. Rímskych legionárov rozprášili divé kmene, ktoré tu kedysi žili. A Sulo na svoje prekvapenie stretáva Slovanov, ktorí hľadajú nový domov. Tak prišli sem.... Podobnú teóriu zaviedli do učebníc Nemci, počas 2. svetovej vojny. Ale poctivá archeológia ju vyvrátila. Bohovia a bohyne za starých čias, dávno minulých ... to sú mýty a báje. Povesť je predsa len iná kategória. Žeby to bol ten dôvod, prečo to nefunguje? Lebo mýty a povesti, by mali mať svoj vlastný priestor a nemali by sa takto mixovať? Každopádne, takéto príbehy sú slušný výkon pre žiaka 9. triedy, alebo strednej školy, na hodine slohu. Ale u spisovateľky, ktorá má na konte okolo 50 kníh, je to sklamanie. Titulná strana: Už som spomenula, že sa mi nepáči. Za prvé, tá žena sa tvári, ako keby prikázala popravu a je mrzutá, lebo musí čakať pár minút, kým donesú sekeru. Za druhé, táto kresba mi nepripadala slovanská. Skôr severská. Nedávno som zistila, že je v podstate keltská. Tak som si raz blúdila po internete. Vyhľadávala som si obrázky rôznych mýtických tvorov a bytostí. A čo to vidím? Obraz Kráľovná Medb (rok 1911) Joseph Chistian Leyendecker. Keď sú titulka tejto knihy a obraz kráľovnej vedľa seba, vyzerá to ako hra čo býva v časopisoch: Nájdi 10 rozdielov. Dva rovnaké obrázky, ale v jednom je zopár detailov zmenených. Teda, čim dlhšie sa na to pozerám, tým viac mi pripadajú rovnaké. Akurát, kráľovná je krajšia a tvári sa milšie (a má rozpustené vlasy). Takže na titulnej strane knihy o staroslovanskej mytológií je verzia kráľovnej elfov a škriatkov z Írska. Guláš: Šéfkuchár(ka) zobral rôzne ingrediencie, hodil ich do kotla a navaril guláš. Lenže niečo sa pokazilo. Možno to bol krátky čas varenia, možno nemiešal dosť, možno pomiešal nevhodné ingrediencie. Proste, guláš sa nepodaril. Hoci som ho silou vôle rozžula a strávila, po dupľu si nepôjdem.