Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Potenciálnych čitateľov, ktorí sa chcú potešiť hodnotnou literatúrou a váhajú či Franz Kafka bude ich šálka kávy, chcem varovať. Moje kladné hodnotenie je veľmi subjektívne, nakoľko Kafka je nezvyčajne výrazny, horký a čierny shot dvojitého pressa. Bez cukru, bez mlieka, bez jemnej zamatovej peny. Ale môže sa stať, že sa v tmavom odraze takejto kávy uvidíte, a vtedy vám poskytne mimoriadny čitateľský zážitok.
Najznámejšou poviedkou je Premena, v ktorej stretávame mladého a zodpovedného Gregora, z ktorého sa zo dňa na deň stáva apaticky ležiaci chrobák. Myslím, že popularita poviedky súvisí s jej najjednoduchšie interpretovateľným dejom. Najmä v súčasnej dobe, ktorá kladie značný dôraz na produktivitu či vzdelanie, sa v nej nájdu mnohí. Stretnú sa s nesmierne originálnou metaforou, ktorá dokonale triafa prístup spoločnosti k psychickým problémom. Jej nepochopenie a následné odcudzenie. To všetko odvyprávané veľmi pútavo, s gradovaním deja.
Ďalšie poviedky sú o niečo menej hmatateľné, no ak sa vám páčila Premena alebo celkovo inklinujete k "bizarnostiam", je šanca, že Vás Kafkova tvorba zaujme. Nie bezúčelne sa na čokoľvek vymykajúce sa stereotypu používa výraz "kafkaesque".
Nech nie som poslom kritiky hneď na začiatku, myslím, že autorka má potenciál. Oceňujem upriamenie pozornosti na popôrodnú depresiu, prípadne na fakt, že nie každý ženu naplňuje predstava materstva. Niektoré trópy v príbehu sú originálne a lahodné oku čitateľa. Má schopnosť opísať pocity postáv a básnicky uviesť okolnosti deja.
Ten je však hlavným kameňom úrazu.
Ariadna nie je dostatočne výrazná postava na to, aby jej menu bol venovaný názov knihy. Bola skôr ako lístok vo vetre, ktorý sa ním nechá voľne unášať len s malým, občasným odporom. Po ceste čitateľov prevedie príbehmi iných bohov alebo smrteľníkov, ktoré sú značne dynamickejšie.
Kapitoly sa rovnocenne striedajú medzi pohľadom Ariadny a pohľadom jej sestry Faidry, ktorý je opäť zaujímavejší a asertívnejší.
Faidra napriek svojmu veku preukázala schopnosti najbystrejšieho dôvtipu, dokázala vo veku trinástich rokoch dostať po sekunde konverzácie do úzkych aj obratného a staršieho Thésea. Spisovatelia, prosím, píšte postavy detí a teenagerov o niečo realistickejšie. Mala som flashbacky z Greenovky "Na vine sú hviezdy", ktorá mladým čitateľom ponúka dvoch násťročných Hviezdoslavov.
Postavy mali mnohokrát našliapnuté na zaujímavé rozvitie príbehu, no vždy sa zastavilo len na myšlienke alebo predstave. Mnohí tvrdia, že dielo je ladené veľmi feministicky, no odhodlanosť Ariadny niečo zmeniť alebo sa zaužívaným neprávostiam postaviť sa zastavila len na sťažovaní sa a infantilnom fňukaní (sama opísala Thésea ako žraloka s chladným pohľadom a v zápätí pre jeho vôľu riskovala všetko, vypočula si jeho nevraživý monológ o Médei, ktorá zradila svoje kráľovstvo a na jeho žiadosť spravila to isté, bez štipky podozrenia, pričom sa krátko predtým dušovala o svojej imunite voči direktívnosti mužov). Faidra bola odhodlaná vyriešiť záhadu Théseových nejasných výpovedí, no tú za ňu vyriešili iní. Postavy sa nesnažili konať samy a budovať v príbehu napätie. Všetky problémy a otázniky vyriešil niekto iný. Ešte nikdy som nečítala knihu, ktorej hlavné postavy by boli také apatické.
Dielo však určite poteší mladších čitateľov, hlavne tých, ktorí potrebujú základný úvod do gréckej mytológie. Kniha sa číta ľahko až na prvých 70-100 strán, ktoré sú aj na jej pomery nezáživné. Potom už stránky bežia ako po masle a vhodným adeptom vedia priniesť príjemný zážitok.
Autor krátky, ale významný román napísal po tom, ako bol inšpirovaný svojou vlastnou skúsenosťou, v ktorej mu bolo odopreté právo nočnej prechádzky.
Ako by vyzeral svet, keby nám bolo odopreté právo vzdelávať sa, čítať a kriticky uvažovať? Keby sa poslední intelektuáli museli schovávať a prežívať prenasledovaní, na úrovni vyhnancov? Nejaká paralela so súčasnou dobou?
Ďalšia vec, ktorá má na knihe oslovila, bola autorova veľmi presná predpoveď budúcnosti z hľadiska technického pokroku, čo ju z môjho pohľadu spomedzi najznámejších dystopií (Orwell, Huxley) činí najzaujímavejšou.
Fun fact: Keď sa Bradbury snažil zistiť presnú teplotu topenia papiera, viď titul knihy, údaj mu bol schopný poskytnúť jedine hasičský zbor. Čo je vzhľadom na obsah knihy vtipná náhoda.
Smutné je, že čo Bradbury pokladal za dystopiu, ktorá bola spôsobená násilím a odopieraním práv, je v súčasnosti naša vlastná, dobrovoľná utópia.
Autor diela "Portrét Doriana Greya", Oscar Wilde, nepatril v literárnom svete medzi najproduktívnejších tvorcov. Po prečítaní tohto fascinujúceho príbehu som však pochopila, prečo zvíťazila kvalita nad kvantitou s tak výrazným skóre. Wilde v jednom, relatívne krátkom príbehu povedal všetko. Ukázal sa nie len ako majster slova, no aj ako výborný pozorovateľ a psychológ, ktorý dokázal čítať primitívnu ľudskú náturu pod pozlátkou vznešených cieľov ako otvorenú knihu. Zároveň zvládol logisticky skonštruovať niečo tak naturalisticky drsné do éterických, umeleckých a krásnych dialógov. Každá veta symbolizoval samostanú myšlienku, v ktorej sa skrýva múdrosť a čitateľovi utkvie v podvedomí ako nepokojný ohník, ktorý časom prerastie na plameň zvedavosti. Donúti čitateľa pozerať na svet novou optikou a spochybňovať všetko, čo doposiaľ považoval za dogmu.
A to považujem za niečo kúzelne nadčasové, niečo, čo je potrebné ovládať v každej dobe.
Váš čitateľský profil je na svete! Odteraz sa môžete každému pochváliť, aký úžasný(á) čitateľ(ka) ste!
Pred začiatkom knižnej Odysey od majstra Tolkiena som bola mnohokrát varovaná, že kniha sa číta aj kvôli siahodlhým opisom neobyčajne náročne. Bola som však prekvapená, pretože aj napriek detailnejšiemu naratívu písania sa kniha čítala pomerne ľahko a žiadne mimoriadne zdĺhavé opisy som nezaznamenala. Minimálne nie viac, ako v iných vplyvných dielach. Preto odporúčam sa v tomto smere zbaviť predsudkov a dať príbehu šancu.
Autor je filológ s veľkým záujmom o lingvistiku, čo je na diele ľahko pozorovateľné. Fantastický svet a všetky jeho aspekty sú dokonale premyslené a detailne vyformované. Zreteľná je aj inšpirácia známymi mytológiami a legendami.
Avšak jediný aspekt, ktorý mi narúšal uveriteľnosť deja a celého fikčného sveta aj napriek jeho prepracovanosti, bol až rozprávkovo detský náhľad na okolnosti. V podstate sa hranice medzi dobrom a zlom nestierali, čitatelia nedostali objasnenie toho, prečo je niekto zlý a iný dobrý. Zdalo sa, že pozadie za rozhodnutiami postáv ( možno okrem čarodejníka Sarumana) neexistuje, jedná sa jedine o ich vrodenú povahu, ktorá inklinuje buď k dobru alebo celkom bezúčelne k absolútnemu zlu a deštrukcii. Platí pravidlo, že dobro víťazí nad zlom, ktoré je potrestané a zahnané. Pokiaľ by postavám bola venovaná väčšia komplexnosť, dielo by pôsobilo vyspelšie a uveritelňejšie.
Nič to však nemení na fakte, že sa jedná o skutočne unikátnu a geniálnu prácu.
