Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Mrazi ma z toho, ze autor napisal/dopisal knihu (sudim podla podakovania v zavere) v roku 2013. Mne to sice ako psychotriler neprislo, na to tam bolo na mna az prilis vela akcie. Kazdopadne, pre mna vizionarske dielo a velmi sa mi pacilo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po knihe Chlap snu som siahla na zaklade dobrych recenzii. Cakala som vtipny, romanticky a eroticky pribeh. Az na to prve som dostala, co som cakala a to je kamen urazu. Mne tie “vtipne” (rozumej stupidne) hlasky, situacie, myslienkove pochody a gesta vtipne vôbec neprisli. Zdali sa mi trapne. A mala som dojem, ze autorka sa snazi za kazdu cenu zakomponovat do knihy co najviac komedialnych prvkov a ten “humor” bol podla mna na silu. Pardon, ale utekat po Chicagu so psim hovienkom, otierat vaginu o stenu, alebo zadok o stolicku ja osobne za vtipne nepovazujem. Do toho to neustale “mna j…”, vzdusne pistolky, irske tanecnky a podobne trapnosti. Penelope som nepovazovala za sympaticku, ale za drzu, nevychovanu, casto primitivnu, DOTIERAVU a namyslenu zenu a v realnom zivote by som zvazila, ci nepotrebuje odbornu pomoc … Jake bol zase nemastny neslany a jedine sympaticke postavy boli pre mna Cam a Jakov dedo. Ako plus uvadzam, ze kniha sa cita rychlo (a teda moje utrpenie netrvalo dlho) a samozrejme peknu obalku. Cynicka cast mojho ja by povedala, ze skoda papiera na toto “dielo” (pre mna brak), ale pragmaticka cast mi kaze posunut knihu dalej a cim skor na tento prepadak zabudnut. Za mna, rozhodne neodporucam.
PS: ak to mala byt parodia na eroticke romany, moje hodnotenie beriem spät
Nezvyknem citat knihy s vianocnou tematikou, ani cisto romanticke knihy (preferujem zdravu, no, aj menej menej zdravu :D mieru kniznej erotiky). Tento rok som sa nechala prilis ovplyvnit citatelskymi skupinami a siahla som po tomto titule. Nalakala ma krasna obalka, slubna anotacia a samozrejme, slubovane, vianocno-romanticke klise. Bola to chyba. Kniha ma absolutne nebavila a musela som sa do citania nutit. Zapletka tuctova, priehladna od sameho zaciatku (co by samo o sebe nebol problem, keby jej spravovanie bolo lepsie). V podstate hned, ako sa Vince zacal Matilde vyhybat, bolo mi jasne, kolka bije (a s kym) … Marcus sympaticky, Matilda uz menej - pre mna az prilis naivna. Ja tuto knihu povazujem za gyc v kazdom zmysle slova, ale ako lahke citanie na zabitie casu je fajn. K tej vianocnej atmosfere a obalke len tolko, ze som cakala viac aj v tomto smere. Bud mi nieco uslo, alebo dej isiel okolo Vianoc oblukom :-). Knihu posuvam dalej a verim, ze srdiecko dalsej citatelky si ziska viac ako to moje.
PS: tejto knihe podla mna velmi uskodil aj odflaknuty preklad. Jedna perla za vsetky, citujem “popijali sme čas”. Za krasnu obalku, par vtipnych pasazi a privlastkov, napravenie vztahu hlavnej postavy s rodicmi a snahu davam 3*.
Pohodove citanie, ktore ma hlbku. Kniha je sice hruba (vyse 500 stran), ale strany ubiehaju rychlo a dej sa plynule posuva dopredu. Striedanie sucasnosti a s navratmi do minulosti pribeh paradne ozivovali. Postav je tam viac a preto som sa v uvode doslova naucila naspamät mena vsetkych dcer, spolu s ich momentalnou situaciou (napr. Wendy vdova, Grace studentka…), inak by som sa stracala. Ked sa zorientujete v postavach, budete si uz len uzivat velmi pekny pribeh clenov (ne)jednej rodiny :-).
Co sa tyka knizneho zanra osobny rozvoj, som novacik. Nechcem mat vela knih, kde sa vlastne pise stale to iste a preto som na odporucanie siahla po knihe od Vexa Kinga. Zatial som v nej nasla viacero zaujimavych myslienok a navodov. Je napisana zrozumitelne a neprezentuje osobny rozvoj ako raketovu vedu, co sa mi velmi paci.
Po knihe som siahla na zaklade zaujimavej anotacie, ale zial, nesadla mi. Zdala sa mi byt zmätocna, autorka skakala z jednej postavy do druhej, z minulosti do pritomnosti bez ladu a skladu, casto som sa stracala. Vcera som ju docitala a dnes uz ani neviem, o com to bolo. Rozhodne som na tuto temu citala omnoho lepsie knihy …
Kde zacat … O tejto serii som pocula uz naozaj mnoho a drviva väcsina z toho boli pozitivne reakcie a odporucania. Musim sa priznat, za zaciatok, takych prvych 100 stran vo mne nevyvolal nadsenie a citala som to tak nejako “na autopilota”. Akonahle sa pribeh rozbehol, plne som mu podlahla a priznavam, najviac ma oslovil prave pribeh Izabelly. Pevne verim, ze aj v ostatnych castiach serie si najdem to “svoje”. Pravdou ale je, ze vzhladom na nezvycajne mnozstvo pozitivnych hodnoteni som od toho cakala asi trocha viac :-).
