Moje prečítané 2022

S autorom nesúhlasím, turistiku milujem, aj keď nemám funkčné outdoorové nohavice so 69 vreckami ani outdoorovú bundu v neprirodzene žiarivých farbách :) Ale jeho postrehy sa čítali dobre a sú podaktoré fakt trefné. Navyše paradoxne robí celkom dobrú reklamu na turistiku v Nórsku, hneď by som sa v jeho stopách vybrala!

Vlastne ani neviem, prečo som po knihe siahla. Aj som chcela vedieť, aj som nechcela o tom čítať. Bolo to hrozné čítanie, ale perfektne napísaná kniha. Čítaním k Breivikovom živote od narodenia až po osudný júlový deň na Utoyi tak trochu človek chápe, ako sa rodí extrémista. Príbeh sa číta o to ťažšie, že je prepletaný príbehmi troch detí (o ktorých tušíte, že sa stanú Breivikovými obeťami). Autorka je pre mňa zárukou dobrej reportážnej knihy, čítala som všetky jej absyntovky. Neviem, ci knihu odporučiť, či je lepšie o tom vedieť, alebo radšej žiť v necedomosti a nevenovať Breivikovi pozornosť, ktorú si nezaslúži…

Keď prídete na preventívku k lekárovi, baví sa s vami niekedy o tom, ako sa staráte o svoj mozog? Veľa sa v našej spoločnosti hovorí o tom, ako byť fit, ako si udržať zdravé telo. Zaoberáme sa ale dostatočne tým, ako si udržať v dobrej kondícii myseľ? Vďaka vede dnes už o mozgu toho vieme veľa. Vieme, že sa vyvíja v podstate celý život. Vieme, že genetika nehrá zďaleka takú úlohu, ako sme predpokladali. Vieme, že kognitívny úpadok nie je niečo, na čo sa treba pripraviť a čo nás v určitom veku čaká. Naopak. Mozog môžeme posilňovať, trénovať, a predchádzať tým jeho úpadku. Pretože prevencia je stokrát účinnejšia, ako liečba už vzniknutých problémov. A kognitívne choroby sa v skutočnosti začínajú doslova desaťročia pred prvými príznakmi. Neurochirurg @drsanjaygupta nazýva mozog našou čiernou skrinkou. V knihe ZACHOVAJTE SI BYSTROSŤ vysvetľuje, čo všetko o mozgu vieme a ako sa oň máme starať, aby sme si ho zachovali fit. Čítať o mozgu ma asi nikdy neprestane baviť, je to fascinujúce. Prvá časť knihy sa venuje samotnému mozgu, najnovších poznatkoch o ňom. Druhá časť je pomerne praktická, autor dáva konkrétne tipy, ako si udržiavať mozog v dobrej kondícii. V skratke pohyb, učenie, oddych, výživa a socializácia. Sú to v zásade logické záležitosti. A mnohé informácie, ktoré sa tu dočítate, ste už určite vedeli. Ale kniha ponúka aj mnoho konkrétnych poznatkov a tipov, ktoré boli pre mňa novinkou. Vedeli ste, že podľa najnovších poznatkov potrebujeme minimálne hodinu pohybu a cvičenia denne? Že nestačia prechádzky, a nemal by chýbať silový tréning na posilňovanie svalov? Vedeli ste, že si pletieme pojmy pamäť a naspamäť, a tréning mozgu rozhodne nespočíva v lúštení križoviek? Počuli ste o tom, že počas spánku sa nám mozog “preplachuje”? Veľmi užitočná kniha, ak sa zaujímate o well-being. Miestami sa mi čítala pomalšie a potrebovala som ju striedať s beletriou, aj keď autor má snahu vysvetľovať fungovanie mozgu pomerne laicky. Predsa len, je to najkomplexnejší ľudský orgán. Ale celkovo je napísaná dobre. Ocenila som najmä vysvetľovanie a búranie mýtov, a takisto poznámky prekladateľa s užitočnými informáciami o Slovensku.

Perfektná knižka o tom, ako vzniká človek. Zdokumentovaný vývin od počatia po pôrod, napísaný ľahko, laicky, humorne, tak, že som nedokázala prestať čítať a svoje okolie ohurovala všelijakými zaujímavosťami. Ideálna aj pre staršie deti ako doplnok k hodinám biológie.

Dve dospievajúce dievčatá - sestry - jedného dňa odídu zo svojho domova v Nórsku a rodičom zavolajú, že sú na ceste do Sýrie, kde sa chcú stať súčasťou radikálnej islamskej organizácie. Ten deň navždy zmení nielen ich životy, ale aj životy ich rodičov a troch bratov. Toto nie je fiktívny román. Je to reportáž, ktorá sa pokúša z rôznych uhlov, zdrojov, poskladať skutočný príbeh a vykresliť dôvody, okolnosti, ktoré mladých ľudí vyrastajúcich v európskych krajinách, vedú k takémuto rozhodnutiu. Kým som si neprečítala tú knihu, bola som presvedčená, že tým hlavným vplyvom pri takomto rozhodnutí je rodina, v ktorej dieťa vyrastá. Z toho omylu ma kniha vyviedla už na prvých stránkach. Rodičia nielenže deti nijak radikálne, či silno nábožensky neviedli, odchod dcér ich úplne zlomil a vlastne ho nikdy nespracovali. Doslova roky strávila rodina (vrátane ich brata) presviedčaním dievčat, nech sa vrátia, otec ich išiel hľadať a takmer prišiel o život, dokonca sa pokúšali ich zo Sýrie uniesť. Pre rodiča je tento príbeh nočnou morou a katastrofickým scenárom. Pred pár rokmi by som si povedala, že nám sa také niečo nemôže stať. Že dieťa, ktoré dokonale poznáte a ktoré s vami zdieľa každý moment svojho života, sa vám pri dospievaní tak šialene nevzdiali. No čím sú deti staršie, tým viac si uvedomujem, aký to je naprosto prirodzený proces - pozorujeme už v predpubertálnom veku, ako čoraz viac majú tendenciu riešiť veci s kamarátmi, s učiteľmi, bez toho, aby nám rodičom všetko zvestovali. Rodičia dvoch sestier boli presvedčení, že ich dcéry boli “zmanipulované”, “oklamané”, a nemám pocit, že by prijali za niečo z toho zodpovednosť. Je totiž až príliš jednoduché povedať si, že dieťa už je veľké, že už nás nepotrebuje, nechce. Lebo naozaj to chce veľkú námahu, udržať si v tomto veku detskú dôveru a prítomnosť v ich živote. Už to zďaleka nejde s takou samozrejmosťou, ako v ranom detstve, kedy k nám prirodzene vzhliadajú a považujú nás za stred vesmíru. Držme si palce, aby sme to zvládli. Mimochodom, skvelá kniha, odporúčam.