Pieseň ľadu a ohňa

Koruny, ktoré si lordi veľkopansky nasadili, čakajú na nasledovníkov, a preto končiacu vojnu v ríši nahrádzajú spory na kráľovských dvoroch. Ostrovania sa zgrupujú na voľbe kráľa, aby jeden zo železných uchádzačov zasadol na Morský trón z vôle Potopeného boha. Vábivý Železný trón si skalopevne chráni regentka a sokola v Údolí reprezentuje prostoduchý Sláviček. Na najjužnejšom juhu chránia princeznú stelesnenej nehy, no druhá, nebojácnejšia princezná, podporuje vzburu. ••• Dynamickosť deja padla hlboko do ničoty, fantasy prvky, ktorých ani obyčajne nie je veľa chýbali a dejové linky boli zväčša nezáživné (napr. potulky Brienny, či šarvátky ostrovanov). Najväčším sklamaním bol odklon od dobre známych postáv a noví nepodmaniví rozprávači. Nepáčila sa mi ani forma pomenovania kapitol. V predošlých knihách išlo o meno postavy, ktorej príbeh sa zaznamenával, ale tentoraz začínali kapitoly nepriamym pomenovaním. ••• Našťastie dialógy i opisy boli prepracované do dokonalosti, akou sa môže pýšiť jedine G.R.R. Martin. Aj keď ide z môjho pohľadu o najslabší dej doposiaľ vydaných kníh, úchvatnosť siaha vždy nad nebo. Skalopevní fanúšikovia sa určite nedajú odradiť.

Na severe, juhu, východe i na západe padajú krvavé krúpy a ponurosť sa v Západozemí zomkýna. Králi s vplyvnými rodmi vedú ľstivé taktiky, spojenectvá uzatvárajú krivoprísažní a sprenevera posadne i najčestnejších. Úmorné boje potomkov prastarých vetiev komplikuje silné spoločenstvo vydedencov a aj najprostomyseľnejší sa stávajú mocnými. Záštitný Múr nedokáže rozmetať vojnové mračná a zdá sa, že svoj ľud neubráni ani pred valiacimi hrozbami Divochov. --- Na fantasy sérii sa mi doposiaľ páčil nenútený pomer dobra a zla, čo tretí diel len utvrdil. Nejestvuje postava pokorného dobráka bez chýb bojujúceho proti obávanému záporakovi. Autor ponúkol čitateľom hojnosť charakterov, ktorých správanie obhajuje a podčiarkuje premyslene vymodelovaná psychika, skúsenosti z minulosti, znalosti a okolnosti. ••• Búrka mečov je pre mňa najlepším dielom série. Dialógy a opisy nestrácajú svoj pôvab, dej kypí burcovaním zápletiek a autor hromží neočakávanými zvratmi.

Hra o tróny je pre mňa veľdielom autora, ktorý do mňa zasadil semienko úžasu. Každou stranou klíčilo a rástlo. Aj keď je kniha rozsiahla, vždy som ju brala do rúk s radosťou a zrak mi prechádzal stránkami do chvíle, kým neboli moje oči dosť vyčerpané. Správna dávka fantázie, opisu i dynamickosti deja, histórie a dialógov, s akými som sa stretla prvýkrát. Mala som pocit, že sa nachádzam v danom čase na danom mieste. Milo ma prekvapila aj príloha, vďaka ktorej som sa nikdy nestratila v rodoch a ich členov.