V salónnom vozni vlaku Berlín - Breslau (Vroclav) sa nájdu tri mŕtvoly: sprievodcu Franza Repella, sedemnásťročnej barónky Marietty von der Malten a jej guvernantky François Debroux. Obe ženy sú znásilnené, navyše telo barónky je rozsekané a v jej útrobách sa hmýria škorpióny. Na stene vozňa je krvavý odkaz v jidiš zapísaný perzsky.
Vyšetrovaním brutálnych vrážd je poverený zástupca riaditeľa kriminálneho oddelenia Policajného prezídia, policajný radca Eberhard Mock. Je máj 1933. Prešli dva mesiace od nemeckých federálnych volieb, ktoré vyhrala NSDAP a ríšsky kancelár Adolf Hitler si upevňuje mocensko-politické postavenie. Do vyšetrovania čoraz viacej zasahuje, okrem Oliviera von der Maltena, i hauptsturmführer Piontek z gestapa. Roztáča sa kolotoč personálnych čistiek v radoch breslauskej polície, vydierania, mučenia a pogromov židovského obyvateľstva, ktorého obeťami sa stáva "údajný" vrah, epileptický Žid Isidor Friedländer, a jeho dcéra Lea.
Po tzv. Noci dlhých nožov v júni 1934, sa opätovne otvára prípad brutálnych vrážd, ku ktorému je z Berlína privolaný policajný asistent Herbert Anwaldt.Samoľúby Eberhard Mock, teraz už nový kriminálny riaditeľ, sa musí chtiac-nechtiac popasovať so zradou, vďaka ktorej sa kariérne vyšvihol, no i so sympatiami, ktoré začína prechovávať voči skromnému a zanietenému berlínskemu detektívovi. To všetko na pozadí mocenského boja medzi jednotkami SS a Abwehru...
V detektívke poľského prozaika Mareka Krajewskeho sa miesi mnoho žánrov... Jeho štýl mi miestami pripomína spisovateľské umenie Umberta Eca, prelínajúci sa s psychologickou analýzou postáv od Stephena Kinga (najmä vnútornými monológmi a myšlienkovými pochodmi, ktoré nečakane vstupujú do deja), jemne šmrncnutý mysticizmom a l? Dan Brown. Celková kompozícia príbehu mi zaváňa drsnými americkými dielami Raymonda Chandlera a Dashiella Hammetta, no napriek tomu zostáva verná európskym reáliám v medzivojnovom období.
Čo si málokto uvedomuje, hlavnou postavou nie je Eberhard Mock, ale samotný Vroclav (Breslau). Pri opisoch mesta, jeho uličiek a skrytých breslauských zákutí, máte chuť vrátiť sa v čase, prejsť sa nimi, či už pešky, alebo v Mockovom luxusnom adleri. Autorovo približovanie mesta a jeho každodenného života v ňom čitateľa nenudí, lebo je skvelo pretkaná históriou medzivojnového Nemecka, plnou intríg a zrád. Dokonca i početné erotické sekvencie sú servírované s vkusom - v opare orgií a cigarového dymu...
Rozdielnosť pováh Eberharda Mocka a Herberta Anwaldta je tiež silným hnacím motorom napínavého diela. Nikdy neviete, na čom u oboch ste, a keď si myslíte, že už niečo tušíte, tak sa všetko zvrtne, a všetko je úplne inak. Autor to nehrá na čitateľa nezmyselne a násilne, ale postupne od prvej strany buduje skelet ich budúceho vzťahu, kde sa tvrdosť a inteligencia vzácne dopĺňajú. Obrovským plusom je, že všetky postavy vyznievajú nejednoznačne, takže sa nedajú zaškatuľkovať medzi čiernych či bielych: niekde brzdia, no niekde poháňajú dej vpred.
Rozuzlenie pribúdajúcich vrážd je prekvapujúce, ale zavŕšenie celého príbehu je FAMÓZNE! Takto to dopadne, keď spisovateľ napíše síce drsnú, no inteligentnú detektívku, ktorej venuje značnú časť svojho úsilia, v podobe overovania historických a spoločenských súvislostí danej doby.
Tak ako nikdy z pamäti nevymažem Dumasovho Grófa Monte Christa, Stokerovho Draculu, či iné ikonické diela, i Krajewskeho Smrť v Breslau, zostáva mojou trvalou literárnou láskou.
Hodnotím piatimi hviezdičkami, ale kniha i autor by si zaslúžili minimálne dvojnásobok.
