James Bond 007

Brutálna vražda alžírskeho emigranta a drogového dílera Jusúfa Hašíma na okraji parížskej mestskej štvrti, nesúca znaky popravy, preruší trojmesačné platené voľno Jamesa Bonda. V Ríme opúšťa šarmantnú Larissu Rossiovú, manželku šéfa veľkej siete poisťovní a vracia sa do londýnskej centrály tajnej služby. Stojí pred rozhodnutím angažovať sa v prípade doktora Juliusa Gornera, majiteľa farmaceutickej firmy na výrobu analgetík, podozrivého z nelegálneho obchodovania s ópiom. Britská tajná služba vo víre studenej vojny prichádza o agenta 004 vo Východnom Nemecku, a má obavy či Bond po všetkých osobných tragédiách je schopný výkonu agenta s povolením zabíjať. Agent 007 príjme ponúkanú úlohu... V Londýne stretáva Larissu Rossiovú, ktorá je v skutočnosti parížska investičná manažérka Scarlett Papavová, hľadajúca svoje dvojča Poppy. Tá je v heroínovom područí doktora Gornera, z ktorého ju chce dostať... Problém spočíva v tom, že egocentrický Gorner má nadštandardné styky so zvláštnou jednotkou sovietskej vojenskej kontrarozviedky SMERŠ a samotnou KGB. Navyše má po svojom boku bodyguarda Chagrina, alias Phan Sin Kvoka, krutého vojnového zločinca z Indočíny. Nad Irakom zmizne dopravné lietadlo Vickers VC-10, a celosvetová záplava narkotík sa stáva tým najmenším problémom oproti hroziacej plánovanej globálnej hrozbe pomstychtivého šialenca. Román Diabol sa postará je priamym pokračovaním literárneho odkazu Iana Fleminga, no zároveň je pripomienkou 100. výročia jeho narodenia (28.05.1908). Chronologicky nadväzuje na román Muž so zlatou zbraňou z roku 1965. Dej je situovaný do roku 1967, i keď v knihe nie je o ňom jedinej zmienky, no ukazovateľom je odkaz na zatknutie členov Rolling Stones za držbu drog, ktoré sa odohralo práve v tomto roku. Sebastian Faulks zakombinoval do príbehu udalosti a odkazy na Bondovych protivníkov z predchádzajúcich Flemingových kníh, takže skalný fanúšik ako literárnej, tak i filmovej série, sa v deji dobre orientuje. Veľkým plusom pre autora je, že využíva reálne spoločensko-politické reálie (nielen) 60. rokov ako základ dobrodružstiev agenta 007. Treba podotknúť, že pohnútkami zvráteného Gornerovho plánu sú temné svetové dejiny, ktoré sú poňaté ako kritika nesprávnych krokov Západu, ale i Východu: od kolonizácií ázijských, afrických a amerických území Francúzskom a Britániou, cez vypuknutie II. svetovej vojny, kolaboráciu Sovietov s Nemcami, až po zneužitie zvrátených fašistických technológií a lekárskych pokusov, ktoré viedli ku rozdeleniu povojnovej Európy víťaznými mocnosťami, čo neprinieslo pre ľudstvo nič dobré. James Bond je vykreslený ako psychicky a fyzicky unavený jedinec, ktorého misie mu tragicky poznamenali osobný život. Najväčší vplyv má naň zabitie jeho manželky Tracy di Vicenzovej Blofeldovými gorilami (V tajných službách Jej Veličenstva) a udalosti z Japonska (Žiješ iba dvakrát). Práve psychologická sonda do jeho duše a myšlienok ho v čitateľových očiach poľudšťuje a sníma z neho heroický pátos, preferovaný vo filmovej tvorbe. Čo je prínosom do bondovskej legendy, to sa neskôr pribúdajúcim počtom prečítaných strán stáva jeho úhlavným nepriateľom. Historické udalosti ovplyvňujúce celosvetové dianie v roku 1967, spomínané takmer v každej kapitole, spolu s odkazmi na Flemingove čriepky zo súkromného života a na jeho tvorbu pohlcujú a ubíjajú dynamiku románu. Faulks sa snaží vzdať úctu neprekonateľnému otcovi špionážného thrilleru až tak okato, že sa z Diabla stáva jednoliata nuda, so sem-tam žiarivými, no krátkymi momentkami, s ktorou som bojoval cez tri týždne, a to napriek 232 útlocitným stranám. Napríklad 10-stranový detailný opis tenisového súboja Bonda s Gornerom, či doteraz mnou nepochopený 20-stranový opis fungovania iránskej spoločnosti, postavenia žien v islame a návšteva Rajského klubu (modifikácia parížskeho Moulin Rouge na teheránsky spôsob), ma odrádzali na dlhý čas vrátiť sa k rozčítanej knihe. Táto kniha je nudnou a smutnou literárnou spomienkou na najslávnejšieho britského špióna svojej doby.