Trilógia [hra]

- Brat môj, strach je silný nástroj moci, dokonca veľmi silný. A ak udrieš na správnu strunu, ľudia radšej sedia doma na zadkoch, zaujímajú sa iba o hlúpe zbytočnosti, a už vôbec nemudrujú a nefňukajú nad tým, čo je v skutočnosti dôležité, teda slobodné vyjadrenie názorov, sloboda slova či iné základné ľudské práva. Funguje to dokonale ako začarovaný kruh. - Čiže nedôvera je výsledkom vzájomného pôsobenia moci? Veľkí bratia vo všetkých krajinách sa starajú o to, aby sme sa jeden druhého báli? - Presne tak, braček, udrel si klinec po hlavičke! V tomto dialógu postáv z knihy [Hra] je obsiahnuté posolstvo autora - manipulácia ľudí. Manipulácia cez súčasné technologické vymoženosti, ako sú mobilné siete a internet. Manipulácia cez skryté túžby ľudí, cez ich nedostatky a životné traumy... Obsah tejto knihy je porovnateľný s antiutopickým románom 1984 anglického spisovateľa Georga Orwella, len zabalená v žánri "nordic noir". Ak si spomenieme na samovražednú hru Modrá veľryba, na zneužitie osobných údajov registrovaných užívateľov Facebooku, na ovplyvňovanie voličov cez sociálne siete pred prezidentskými voľbami v USA 08.11.2016...atď., atď., atď., tak to nie je až taká utópia, skôr nočná mora súčasnej doby. Ako v mnohých severských kriminálkach kritizujúcich sociálno-spoločenské pomery, i touto knihou sa vinie niť traumy samotných Švédov z neodhalenia motívu a páchateľov atentátu na Svena Olofa Joachima Palmeho, predsedu sociálnodemokratickej strany a predsedu švédskej vlády z 28.02.1986. Myslím si, že to čaká i nás v odkrývaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej... [Hru] som prečítal jedným dychom, obracajúc stránky zbesilým tempom. Určite ju napriek jednoduchému deju s maximom akcie a minimom dialógov odporúčam náročnejšiemu čitateľovi, ktorý sa ešte dokáže zamýšľať nad súvislosťami dneška.