TIM COCKEY - Hitchcock Sewell

„Kdybys ty někoho zabil, chtělo by se ti jít mu na pohřeb?“ Americký autor Tim Cockey napísal 5. častí detektívnej série Hitchcock Sewell. Neviem, čo viedlo české vydavateľstvo BB/art k tomu, že ju preložilo, takpovediac, od buka do buka!? Začalo knihou č. 4, potom č. 5. a celé dobrodružstvo ukončilo „dvojkou“ – Červený pohřebák. Hlava mi to neberie. Len také moje zamyslenie, rozhodujúci je zrejme zisk… Tim vytvoril amatérskeho detektíva, spolumajiteľa pohrebného ústavu v meste Baltimore, štát Maryland. Jeho povaha a zmysel pre humor mi sadli. Čo mi však na tom všetkom vadí, je celkové vyznenie jeho „posadnutosti“ vyriešiť zamotaný prípad. Ten sa začal zavraždením mladej ženy, ktorej mŕtvola sa objavila na prahu budovy jeho pohrebného ústavu. Nejako sa neviem stotožniť s myšlienkou, že amatér má toľko času na pátranie po vrahovi, pričom mu takmer všetci dotknutí i nedotknutí otvárajú svoje dvere, srdcia. Samotný hrdina na to nevie jednoznačnú odpoveď. Snáď laxný prístup polície, ktorá odsúva násilnú smrť „obyčajnej“ čašníčky na vedľajšiu koľaj, pretože má na stole vraždu prominentného advokáta a jeho manželky? Či tlak zo strany Hitchcockovej lásky Bonnie, rosničky baltimorskej televízie, ktorá za tým vidí možnosť ešte viac preraziť v zamestnaní a dostať sa na pozíciu moderátorky hlavných správ? Čo napísať na záver? Nevedel som, čo mi prinesie stretnutie s amatérskym očkom Hitchcockom Sewellom. Nebolo to zlé, Tim Cockey sa číta ľahko, ale priznám sa, čakal som viac. Prečo? Na mňa príliš „ukecané“, málo akčné a akosi neuveriteľné. Proste sa neviem stotožniť s predstavou, že ľudia, bez rozdielu pohlavia, si takto pustia k telu cudzieho človeka a budú sa s ním rozprávať o vražde. O tom, čo videli, počuli, robili, spôsobili. A koniec ? la Hercule Poirot!? To ma teda riadne zaskočilo...