KEN BRUEN - Jack Taylor +

Dnes je to dokonalé peklo! „Výrazy 'Ďábel' a 'ďábelský' pocházejí z řeckého slova diaballein, což znamená 'pomlouvat'.“ Ak to trochu nadnesiem, írsky spisovateľ Ken Bruen v našich končinách zaujal iba spolovice, pretože zvyšok jeho príbehov s Jackom Taylorom, najčudnejším súkromným očkom na svete, sa už nepreložili. Za mňa jednoznačne - veľká škoda! Viem, že tento detektív sadol málokomu, u mňa však bodoval naplno. Áno, alkohol a drogy sú veľkí pokušitelia, nie každý sa s nimi dokáže vysporiadať. Aj samotný Jack na každej stránke bojuje s týmito démonmi a nie vždy sa mu darí, lenže to mu nebráni v tom, aby sa nesnažil o lepší svet. Pre mňa je séria "Jack Taylor" jedno z najväčších knižných prekvapení - klobúk dole, pán Bruen! „Ať po zemi kráčí kdokoliv, Bůh to není.“

An brónach mhor!!!!! Ken Bruen (1951) je uznávaný írsky spisovateľ. Na Slovensku mu nevyšla žiadna kniha, ale dostal som sa k tejto bichli. Na ploche 550 strán tu české vydavateľstvo BB/art (2013) predstavuje tri „detektívne“ príbehy, presnejšie štvrtý-šiesty diel, v ktorých dominuje Jack Taylor. Policajt Jack Taylor, člen írskej gardy, prichádza o robotu potom, keď pri cestnej kontrole strelí jednému namyslenému politikovi, členovi parlamentu, po papuli. Sú však za tým jeho problémy s alkoholom i drogami a Jack to v niektorých prípadoch jednoducho nezvláda. Nakoniec sa z neho stáva súkromné očko v meste Galway. Čítal som všelijaké rozporuplné postrehy a názory na sériu Jack Taylor. Vraj sa nejedná o žiadne detektívky a len si tu jeden ožran a feťák v jednom vylieva svoje srdce. V mnohom musím súhlasiť, ale z môjho pohľadu je to podané majstrovsky - klobúk dole pred Kenom Bruenom!!!!! Jeho štýl, plný sarkazmu, cynizmu a čierneho humoru, k tomu írske prostredie, typické krčmičky i detektívne zápletky ma od prvých riadkov veľmi zaujali a vtiahli do všetkých príbehov. Napriek veľmi chúlostivým a smutným témam mi čítanie tejto bichle prinieslo skutočné potešenie. Jack Taylor bojuje so svojou chorobou. Hoci to nie je jednoduché a sám to írsky zhodnotí slovami „an brónach mhor“ (voľný preklad v zmysle „som v riti“), verím, že tento neľahký boj zvládne. Škoda len, že v Čechách sa prekladu dočkalo iba osem dielov, hoci do dnešného dňa je na svete sedemnásť pokračovaní...

Sviniar v kňažskom rúchu! „Mívali velkou moc a vliv, ale to všechno je už minulost. Nebo ne?“ Moje piate stretnutie s írskym spisovateľom Kenom Bruenom, zároveň 5. diel o svojráznom detektívovi Jackovi Taylorovi, po ktorom je séria aj pomenovaná… Dovolím si tvrdiť, že u nás nedocenený a hlavne nepochopený autor, pretože v jeho dielach každý hľadá ďalšiu detektívku, ale tu ide o niečo iné. Akási spoveď alkoholika a narkomana, momentálne abstinujúceho - v tejto knihe dokonca zahodil aj cigarety - ktorý sa vždy pripletie do nejakého zaujímavého prípadu. Fantastickým spôsobom vykreslená atmosféra írskeho mestečka Galway, povestné krčmičky a všetko čo k tomu patrí. Kopa cynizmu, sarkazmu a čierneho humoru; to je Jack Taylor, takto píše Ken Bruen. Skvelo! U mňa opäť, ako štyri razy doteraz, maximálna spokojnosť a napriek chúlostivej téme zneužívaniu mladých chlapcov pred ktorou si mnohí zakrývali a aj dnes zakrývajú oči, som sa neskutočne bavil. Cirkev stratila svoje meno, postavenie. Svojím prístupom a postojom k vonkajším i vnútorným témam si však za to môže sama. A ja sa teším na 6. diel Kříž.

Ken Bruen (1951) je uznávaný írsky spisovateľ. Priznám sa, že donedávna som o ňom netušil. Na Slovensku mu nevyšla žiadna kniha, ale dostal som sa k tejto bichli. Na ploche 568 strán tu české vydavateľstvo BB/art (2012) predstavuje prvé tri „detektívne“ príbehy, v ktorých dominuje Jack Taylor. Policajt Jack Taylor, člen írskej gardy, prichádza o robotu potom, keď pri cestnej kontrole strelí jednému namyslenému politikovi, členovi parlamentu, po papuli. Sú však za tým jeho problémy s alkoholom i drogami a Jack to v niektorých prípadoch jednoducho nezvláda. Nakoniec sa z neho stáva súkromné očko v meste Galway. Čítal som všelijaké rozporuplné postrehy a názory na sériu Jack Taylor. Vraj sa nejedná o žiadne detektívky a len si tu jeden ožran a feťák v jednom vylieva svoje srdce. V mnohom musím súhlasiť, ale z môjho pohľadu je to podané majstrovsky – klobúk dole pred Kenom Bruenom!!!!! Jeho štýl, írske prostredie, typické krčmy, zmysel pre humor i detektívne zápletky ma od prvých riadkov veľmi zaujali a vtiahli do všetkých príbehov. Napriek veľmi chúlostivým a smutným témam mi čítanie tejto bichle prinieslo skutočné potešenie... Jack Taylor bojuje so svojou chorobou. Hoci to nie je ľahké a sám to írsky zhodnotí slovami „an brónach mhor“ (voľný preklad v zmysle „som v riti“), nechám sa prekvapiť, ako sa s tým popasuje v ďalších častiach. Škoda len, že v Čechách sa prekladu dočkala iba polovica dielov, hoci do dnešného dňa je na svete šestnásť pokračovaní...

Ďalšia dávka uisce beatha!* „Jednou jsem narazil na citát, který jsem si teď znovu vybavil: „Nepil proto, že by měl v sobě tmu, ale kvůli tmě v těch druhých.““ Mám za sebou druhý diel rozsiahlej „detektívnej„ série Jack Taylor, ktorú írsky spisovateľ Ken Bruen situoval do svojho rodného mesta Galway... Prečo úvodzovky na „detektívnej“? Pretože súkromné očko Jack Taylor je alkoholik a feťák, kvôli čomu prišiel o svoju prácu v polícii (írskej garde). Takže to vyšetrovanie je podané pohľadom jeho pijáckych a drogových excesov, pri ktorých vám zostane niekedy rozum stáť, že je vôbec schopný aj niečo zistiť. Ale Jack sa snaží a bojuje so svojou chorobou, pričom sa pokúsi pomôcť miestnej cigánskej komunite vypátrať, kto zabíja mladých chlapov z jej radov. Dej akoby sa miestami javil chaoticky, veď ho rozpráva takmer úplná ľudská troska, ale Ken Bruen mi opäť pripravil skvelý čitateľský zážitok. Rovnako ako tomu bolo v úvodnej časti, aj tentokrát som sa výborne bavil, hoci tu ide o veľmi smutné témy. Výborné čítanie, sedí mi Bruenov štýl, jeho čierny humor, hoci doslova a dopísmena poriadne ČIERNY. K tomu pohľad na írsky život, pulzujúca atmosféra miestnych krčiem. „Tohle je ale fakt divná země. A ty, Jacku, mi připadáš ze všech nejdivnější.“ Veľmi zaujímavý príbeh, ktorého záver ma poriadne prekvapil. Za mňa opäť maximálna spokojnosť. A ešte jedna perlička; Jack je zažratý milovník kníh – prózy i poézie – takže jeho prehľad mu môže zavidieť aj ten najväčší knihomoľ široko-ďaleko. *Uisce beatha je predchodkyňa whisky, vyrábaná írskymi mníchmi v 6. storočí.