KARL MAY - "Winnetou" + "Old Surehand"

KARL MAY - OLD SUREHAND I. „Niet víťazstva bez predchádzajúceho boja.“ Návrat do detských liet, keď som „mayovky“ hltal na pokračovanie. Pamätám si, že som sa dlho nemohol dostať k 1. dielu, nakoľko bol vtedy, na rozdiel do dvojky, vypredaný. Boj dobra proti zlu, ktoré nám Karl May servíruje od prvej po poslednú stránku a predstavuje známych i menej známych hrdinov svojich kníh, ale hlavne Old Shatterhanda a Winnetoua. Na ich slová a skutky sa dá spoľahnúť. „Slovo treba dodržať, tak káže morálka.“ Tento dvojdielny zväzok je zameraný na Old Surehanda a odhalí tajomstvá z jeho minulosti. Popritom však naši hrdinovia čelia mnohých nástrahám, ktoré im život na divokom západe pripraví. Ja viem, všetko im vychádza, ale neriešim to. Nebudem hľadať chybičky krásy - bavil som sa ako zamlada a letné mesiace sú k takým návratom ako stvorené. „Manitou má rovnako rád všetkých ľudí, či bielych alebo červených. Kto ho poslúcha a koná podľa jeho vôle, toho chráni pred každým nebezpečenstvom a dáva mu silu aj rozum, aby premohol nepriateľa.“ Vydanie v edícii STOPY (1967) a pekné ilustrácie Františka Šestáka sú veľkou pridanou hodnotou. O tieto tituly je stále veľký záujem. Som rád, že sú súčasťou mojej knižnice. Karči, veľká vďaka za krásne detstvo s Tvojimi knihami!!!!!

Greenhorn detektívom! „Po celom svete sa rozpráva, že Indiáni sú divosi, s ktorými neslobodno mať súcit alebo zľutovanie.“ Pred mnohými rokmi mi knihy o slávnom náčelníkovi Apačov zmizli z knižnice, ale nedalo mi, opäť som ich do nej zaradil. Aj keď je nostalgia veľmi silný fenomén - neľutujem - ani jediný cent, ani vynaložený čas. Takže, po zhruba 50 rokoch opäť spoločne s Winnetouom a jedným „nešikovným“ greenhornom z Nemecka na ich potulkách po amerických prériách. Priznám sa, že sám som prekvapený z toho, čo všetko som z románu už zabudol. Old Shatterhand tentokrát v službách známej súkromnej detektívnej kancelárie a ďalšie zaujímavé postavy - Old Death, Old Firehand a nezabudnuteľný Sam Hawkens… „Malý Sam šiel stále popredu. Jeho postava, ovešaná pascami, mi živo pripomínala slovenských drotárov a predavačov pascí na myši, ktorých som zavše vídaval vo svojom milom rodnom mestečku.“