V deň, keď ľudia zmiznú z povrchu zeme, iniciatívu preberie príroda a okamžite sa pustí do gruntovania - všetkých domov. Znesie ich zo sveta. Nezostane po nich ani stopy. Ak vlastníte dom, viete, že je iba otázkou času, kedy naň príde rad. Nepripúšťate si to však, dokonca ani keď naň bezohľadne zaútočí erózia, počnúc vašimi úsporami. Keď vám hovorili, koľko dom bude stáť, nespomenuli, že zaplatíte aj za to, že si naň príroda neuplatní nárok ešte pred tým, ako to urobí banka. Aj v prípade, že žijete v denaturovanej postmodernej štvrti, kde si ťažká technika podrobila krajinu a spurnú prírodnú flóru nahradila poslušnou mačinou a uniformnými mladými stromami a mokrade vydláždila v mene naoko spravodlivého boja proti komárom, zistíte, že príroda sa nedala vyviesť z konceptu. Dali ste si hermeticky izolovať interiér s riadenou teplotou, no dnu aj tak prenikajú neviditeľné spóry a explozívnym rastom sa premenia na kolónie plesní - hrozný pohľad. Ešte horšie je však, ak ich nezbadáte, pretože sa skrývajú za maľovkou stien, pochutnávajú si na "sendvičoch" zo sadrokartónu, hnijúcich drevených priečok a podlahových nosníkov. Alebo váš príbytok kolonizovali termity, drevokazné mravce, šváby, sršne, či dokonca malé cicavce. Najväčšmi vás však sužuje to, čo sa za iných okolností pokladá sa základ života: voda. Vždy sa tlačí dnu.