Guillaume Musso: Budeš tam?
Pláž bola pustá, prikrytá len záclonou ťažkého dažďa. Išiel stále ďalej a kričal na plné hrdlo:
- Angie! Angie! Najprv mu odpovedal iba vietor. Oči sa mu zarosili, cítil sa slabý a zraniteľný, takmer na pokraji síl. Vytušil jej prítomnosť, aj keď nevedel presné miesto, kým nezačul:
- Tato! Angie bežala k nemu, prebíjajúc sa dažďom.
- Nezomieraj, prosím ťa! Nezomieraj! Pritisol si ju k sebe a dlho zostali v objatí, premočení, vysilení, rozorvaní smútkom a citmi. Kým Elliott utešoval dcéru, zaprisahával sa, že bude bojovať so smrťou zo všetkých síl, len aby ju čo najväčšmi oddialil. Potom, keď nadíde osudný okamih, odíde a jeho duša bude pokojná, lebo bude vedieť, že čosi z neho tu zostane aj napriek ničote. A pochopil, že ľudia majú deti možno aj pre toto.
