Ukázal jej tmavý drahokam s množstvom ligotavých plôšok. Aj v mizernom svetle v ňom hneď spoznala klenot Williama Teara. Bol to ten istý, ktorý držala v hrsti pred vyše rokom, no zízala naň, akoby bol pre ňu celkom nový. „Čo to je?“ spýtala sa. „Patrí Williamovi Tearovi,“ odvetil Row. „Dal ho Jenne, aby mu ho zasadila do strieborného náhrdelníka. Ja som to nemal vedieť.“ „Tak ako to vieš?“ „Potajomky som ich počúval,“ vyhlásil s úškrnom. Katie tento výraz dobre poznala, v tej chvíli jej však pripadal takmer groteskne. Nepáčilo sa jej, že vidí v jeho rukách zafír Williama Teara. „A preto si ma vliekol cez pol mesta?“ „Toto nie je hocijaký kameň,“ zdôraznil Row. „Na, chyť si ho.“ Nechala si ho vložiť do dlane. Necítila pritom nič také ako vtedy na lavičke, iba chladný dotyk kameňa a ostré hrany výbrusu. Row sa na ňu dychtivo pozeral, po chvíli sa však zamračil. „Ty ju necítiš?“ „Čo mám cítiť?“ „Mágiu,“ odvetil.