Deväť rokov bojoval za Dontého Drumma. Bojoval ako nikdy predtým. Bojoval ako šialenec počas absurdného procesu, ktorý sa skončil odsúdením na smrť za vraždu. Otravoval odvolacie súdy. Obchádzal zákony aj etické normy. Písal ostré články a vyhlasoval svojho klienta za nevinného. Platil znalcom, aby vymýšľali nové a nové teórie, čo nikoho nepresvedčili. Ustavične vyvolával guvernérovi, až mu prestal dvíhať telefón. Oslovoval politikov, skupiny nespravodlivo odsúdených, náboženské spolky, advokátske komory, obhajcov občianskych práv, Americký zväz pre občianske slobody ACLU, Amnesty International, odporcov trestu smrti, každého, kto by mohol niečo urobiť pre záchranu jeho klienta. Čas však nezastavil. Hodiny tikali čoraz nástojčivejšie. Robbie Flak minul všetky peniaze, spálil za sebou všetky mosty, znepriatelil si takmer všetkých priateľov; bol úplne vyčerpaný, strácal pôdu pod nohami. Jeho trúbka znela pridlho, už ju nikto nepočúval. Pre väčšinu pozorovateľov bol iba ďalším hlučným právnikom, ktorý vykrikuje, že jeho klient je nevinný. Nič nové pod slnkom. Ten prípad ho dohnal na okraj priepasti. Robbie vážne pochyboval, že dokáže ísť ďalej, keď bude po všetkom a štát Texas Dontého popraví. Plánoval odísť do penzie, predať nehnuteľnosti a ukázať Slonu a celému Texasu chrbát. Nech ho bozajú. Pôjde do hôr, možno do Vermontu, kde sú chladnejšie letá a štát nezabíja ľudí.