Návrat staršieho brata - Neal Lozano
Návrat staršieho brata
2,86 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo
Knihy
E-knihy

Návrat staršieho brata

Neal Lozano

Pôsobí v kresťanskej službe viac ako dvadsaťpäť rokov. Ako učiteľ a duchovný poradca Neal viedol mnoho rokov semináre, vystupoval na konferenciách a publikoval články v časopise Faith and Renewal. Pôsobí v misijných službách pre východnú Európu. Je ženatý a s manželkou Janet majú štyroch synov a...

Kumran, 2013
Vydavateľstvo
Kumran, 2013

Čo by sa bolo stalo, keby bol márnotratný syn na ceste domov stretol namiesto otca svojho staršieho brata? Už sama táto otázka vzbudila moju pozornosť a podnietila ma uvažovať nad možnými dôsledkami odpovede...

Čítaj viac

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Čo by sa bolo stalo, keby bol márnotratný syn na ceste domov stretol namiesto otca svojho staršieho brata? Už sama táto otázka vzbudila moju pozornosť a podnietila ma uvažovať nad možnými dôsledkami odpovede. Čo sa stane, ak neveriaci človek, túžiaci stretnúť nášho Otca, stretne najskôr nás?

Náš priateľ, Neal Lozano (autor úspešného titulu Vyslobodení) v knihe odhaľuje pascu, do ktorej sa chytil on aj jeho priatelia, na ceste za Kristom. Zahľadení do vlastnej „spravodlivosti“ sa uzavreli pred milosrdnou Otcovou láskou. Svedectvo ich cesty voviedlo mnohých do novej slobody v Kristovi, priateľovi hriešnikov a mýtnikov.

Nealova kniha sa venuje analýze staršieho brata, ktorý je prítomný v každom z nás. Je originálnym a citlivým obohatením literatúry o duchovnom raste a svätosti. Bude osožná pre mnohých.
Ralph Martin, Renewal Ministries
Čítaj viac
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Originálny názov
The Older Brother Returns
Rozmer
135×210 mm
ISBN
9788089487363
Naše katalógové číslo
143373
Počet strán
128
Hmotnosť
168 g
Rok vydania
2013
Väzba
brožovaná väzba
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Kumran

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

3,6 / 5

7 hodnotení

0
4
3
0
0

Miroslava
5.7.2014
Návrat staršieho brata
Starší brat v nás.
Jeho existencii sa venujeme menej v kázňach, príhovoroch, prednáškach.
Jeho postoj nás však v bežnom živote sprevádza častejšie ako by sa nám to mohlo páčiť.

Starší brat:
- sa porovnáva. A bez zaváhania z toho vychádza ako ten lepší, slušnejší, spravodlivejší.
- je ten poriadny. Pozná hranice a medze. A neprekračuje ich.
- robí vždy, čo treba a čo sa patrí.
Stačí mu to?

Neal Lozano odhaľuje staršieho brata vo svojom živote, v živote ich komunity Dom Božieho svetla aj v našich spoločenstvách.

Prečítala som si jeho knihu a rozmýšľam:
Nemajú márnotratní synovia/bratia po svojich či cudzích zlých slúsenostiach väčší strach z nás ako z Otca?
Nie sme MY pre nich prekážkou a dôvodom, prečo sa nechcú vrátiť domov?
Otcova láska k nim aj k nám sa nikdy nemení.
Náš postoj k nim (ale aj k sebe) má šancu na zmenu aj vďaka úprimnosti a otvorenosti Neala Lozana.
Dáte tomu šancu?

(Tiež veľmi odporúčam ďalšiu knihu od N.Lozana: Vyslobodeni)
Čítaj viac
Eva Baranovičová
28.5.2014
"Dobré (často prekvapivé) myšlienky v mori slov"
Návrat staršieho brata podáva zaujímavý pohľad na známe podobenstvo o márnotratnom synovi. Sme zvyknutí na výklad tohto podobenstva o Božom milosrdenstve, či o možnosti pre každého, aj najväčšieho hriešnika vrátiť sa "do lona cirkvi". Počúvame o Otcovi, ktorý trpezlivo (a nedočkavo) čaká na obrátenie hriešnika, alebo o radosti, "ktorá bude v nebi", keď sa to stane. No táto kniha sa venuje predovšetkým staršiemu bratovi, ktorý je (prekvapivo!) v nás všetkých. Všetci sa niekedy nachádzame v roli staršieho brata. Aj tí, čo nevyrastali v lone cirkvi od malička, alebo kedysi "ťažko" hrešili. Nie je dôležité, či sme našli Boha len nedávno, alebo sa usilujeme o život bez hriechu už dlho. "Starší brat" číha v každom z nás.
Kniha postupne odhaľuje, kedy sa v nás prejavuje tento "starší brat", ktorý "najlepšie vie", čo by mal ten druhý robiť... ktorý má presné predstavy, čo je správne... ktorý "nikdy neprestúpi otcove slovo"... ktorý necíti radosť v spoločenstve bratov a pod. A pomáha nám nájsť cestu na hostinu.

Autor nám ukazuje, kedy máme sklon odsudzovať brata... alebo svojich rodičov, sestru, manželku/manžela, suseda...
- Môžeme vidieť situácie, keď sme sústredení na formu - na skutky, ktoré sú "správne" ("Nikdy som neprestúpil tvoje príkazy") a pritom zanedbávame vzťah.
- Môžeme zistiť, že niekedy žijeme v legalizme (konať tie správne skutky aby som si zaslúžil spásu) a ani si to neuvedomujeme.
- Učíme sa priznať si chybu a vyznať svoju slabosť aj pred ľuďmi, na ktorých nám záleží.
- Môžeme odhaliť situácie, keď hodnotíme správanie brata (kohokoľvek) bez toho, aby sme poznali Boží zámer s ním a možno aj s tou situáciou ktorú práve odsudzujeme.
- Môžeme spoznať, že niekedy si viac ubližujeme sami svojim postojom k druhému človeku alebo k jeho skutkom (posudzovaním), než nám ubližuje on - ako sme si to vždy mysleli.
- Že niekedy dlhodobo hlboko klameme sami seba a potom nám bolestne chýba vzťah, ktorý nám ten druhý možno aj ponúka, ale my nie sme schopní vidieť to.
- Pretože "skutočná sloboda často prichádza iba cez odpustenie a pokánie."

Skrátka kniha Návrat staršieho brata ponúka veľa zaujímavých myšlienok, ktoré naozaj stojí za to uviesť do svojho života. Ale trošku mi prekážal ten "americký" rozvláčny štýl. Keď jednu myšlienku autor opisoval toľkými slovami, až som strácala niť a chuť čítať aj nabudúce. Áno, vždy znova a a znova som si pri čítaní hovorila, že knihu stojí za to čítať a poučiť sa z nej. Vždy znovu som pri čítaní v duchu prikyvovala a zaumienila si, že "na toto nesmiem zabudnúť". Ale vždy znova som po odložení knihy takmer zabúdala, o čom som už čítala a prečo by som mala po tejto knihe siahnuť aj dnes.

Čítaj viac
Katarina Rimociova
16.9.2013
Názor
Návrat staršieho brata je tenučka knižočka (okolo 130 strán), ktorá sa dá aplikovať na život každého z nás. (Priznajte sa, určite ste sa aspoň raz v živote porovnávali s niekým.) Veľmi si cením hĺbku, do ktorej autor zašiel. Obdivujem ľudí, ktorí sa nenechajú strhnúť davom a všimnú si aj maličkosti. Práve takou "maličkosťou" je aj starší brat. Prečo? Lebo sa popri márnotratnom synovi úplne stratil, zastrčili ho do úzadia a väčšina z nás ho vníma len ako kulisu. Neal Lozano však v ňom uvidel skutočného strápeného muža s vlastným príbehom, ktorý je vlastne aj príbehom každého z nás.


Pri čítaní sa mi veľmi páčili názorné ukážky a príbehy (najviac ma oslovil Príbeh o arašidovej griláži), citované pasáže ma už menej bavili, ale našťastie ich nebolo až tak veľa. Najviac mi v pamäti utkvelo rozprávanie o slabosti, v ktorej sa skrýva sila. Je to dosť známa a zaužívaná veta, no Neal Lozano ju aj patrične vysvetlil a odôvodnil, takže som s ním musela súhlasiť.


Neal Lozano
Nepatrím do žiadnej cirkevnej spoločnosti, takže som sa s Nealovými problémami nedokázala až tak stotožniť. Miestami však docielil, že som sa zahanbila, keď som sa v niektorých slovách a príkladoch spoznala. Zo začiatku som sa bála, že toto bude tip knihy, ktorá má čitateľa obrátiť, polepšiť a doslova mu vnútiť nejaký svetonázor. Našťastie som sa mýlila. Návrat staršieho brata vnímam čiastočne ako výpoveď muža, ktorý našiel ten správny smer v živote a čiastočne ako vysvetľujúcu knihu, ktorá nezvyčajným spôsobom objasňuje a pitve notoricky známe podobenstvo o márnotratnom synovi.

Kategóriu kresťanská literatúra delím na dve skupiny kníh: tie, ktoré by mohol čítať každý a tie, ktoré by mal čítať skutočný kresťan alebo ten, čo už má niečo v tejto oblasti načítané, alebo aspoň disponuje nejakými základnými vedomosťami z Biblie. Návrat staršieho brata by som skôr zaradila do druhej kategórie. Aj keď ma citácie opäť vyrušovali v čítaní (ja sa už asi tejto antipatie voči veľkému množstvu citátov asi nezbavím), ale celkovo ma Lozanova interpretácia staršieho brata zaujala a podnietila k tomu, aby som odstránila niektoré svoje nepekné vlastnosti.
Čítaj viac
Domi Spodniak
7.5.2013
Názor čitateľa
Pravdou je, že som nad touto knihou hodnú chvíľu uvažovala, kým som bola schopná dať svoje myšlienky a názory dokopy a vystrúhať z nich niečo čo sa aspoň veľmi, veľmi, veľmi vzdialene podobá na recenziu.
Aby som bola konkrétna, ide o to, že Neal Lozeno ma v priebehu veľmi intenzívnej jazdy touto knihou párkrát tak usvedčil, až som sa naňho takmer naštvala (heeeej, len žartujem). Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že niekto až pridobre vie, čo sa vo vás deje, čo si myslíte a tak... a vám to nejako nie je príjemné? Ak sa chystáte čítať túto knihu, pripravte sa na presne také pocity. Veľmi jemne, obozretne, ale účinne podávané odhaľovanie nie až tak dobrých motívov, ktoré stoja za našou službou v spoločenstve, v cirkvi, v komunite. A viete čo, je to paráda. Hovorím to úprimne.
Fakt je ten, že my sme Otcove deti, tí, ktorí majú nepretržitý, stály, skvelý prístup k dedičstvu, k otvoreným sýpkam, k hojnosti, ktorú si len s veľkou námahou dokážeme predstaviť. Nemusíme sa nechať oklamať mentalitou staršieho brata (pozri podobenstvo o márnotratnom synovi), strachom, ktorý sa ho zmocnil a ktorý ho uväzňoval v pozícii otroka.
„Čo by sa stalo, keby bol márnotratný syn na ceste domov stretol namiesto otca svojho staršieho brata? Čo sa stane ak neveriaci človek túžiaci stretnúť nášho Otca, stretne najskôr nás?“
Nuž, pokánie je zmena myslenia, mind transformation. A ak chceme priniesť prebudenie, rozširovať hranice Kráľovstva, prinášať Nebo na Zem, nemôžeme byť v koži súdiacich starších bratov, hľadieť na iných ich očami strachu, že prídeme o svoju pozícii v „dome“, byť ovládaní tým, že nevieme kto sme.
Osobne si myslím, že táto kniha naráža naozaj na základný problém našej mentality. Na to, že možno ešte stále nevieme kto sme, že sme neprijali našu skutočnú identitu, že možno ešte nežijeme ako synovia a dcéry Kráľa, a preto namiesto vrúcneho objatia nášho mladšieho brata, ktorý sa konečne vrátil domov, prichádzame s výčitkami, strachom opovrhnutím a obvineniami.
Ralph Martin o knihe napísal: „Nealova kniha sa venuje analýze staršieho brata, ktorý je prítomný v každom z nás. Je originálnym a citlivým obohatením literatúry o duchovnom raste a svätosti. Bude osožná pre mnohých.“
Čítaj viac
Jiří Zaťovič
13.2.2013
Starší brat v nás
Ani to nie je ťažké predstaviť si, že v každom v nás sa skrýva kus staršieho brata. Málokto nemá skúsenosť s mladším bratom, s tým nehodným, čo si vyžiadal svoj podiel na dedičstve, prehýril ho a keď už nemal načisto nič, vrátil sa kajúcne domov. A mal šťastie, že nestretol nás, starších bratov.
Takto si v sebe nesieme zatrpknutosť a pocit krivdy, ktorej sa na nás dopustili najbližší. Na nás, čo všetko robíme najlepšie, ako vieme, dodržiavame príkazy a pravidlá a dokonca sme aj po ruke, ak nás niekto potrebuje. Nikdy sme nežiadali svoj podiel z dedičstva, bola by nám hanba niečo také vôbec nahlas vysloviť. Pritom vidíme a vieme, že to urobil ten, aj ten, aj stovky iných, nehodných... ale my, jediní spravodliví, si to nakoniec odskáčeme. A naozaj nerozumieme, prečo sa otec raduje, keď sa vráti jeho márnotratné dieťa a našu službu a obetu berie ako samozrejmosť...

Neal Lozano sa vo svojej knihe Návrat staršieho brata pozrel bližšie práve na syndróm toho staršieho, spravodlivého a poriadok ctiaceho brata. Syna, ktorý vie, že si má ctiť aj svojho otca a svätiť nedeľu. Syna, ktorý na svojich plecia potichu, útrpne nesie ťarchu všetkých neuznaných a zenuznaných starších bratov.
Autor však neprišiel s didaktickým výkladom, nepriniesol ani metodickú príručku, ako sa vymaniť zo zajatia pozície staršieho brata. Nemá ani žiadny jednoduchý a rýchly návod. Má však príklad, má svoj život a život komunity, pri zrode ktorej stál. Otvorene o svojich skúsenostiach píše a pomedzi riadky sa pýta a jeho otázky sú čoraz nástojčivejšie.

Keď som sa pred niekoľkými rokmi ocitol opäť v kostole (pravdaže, nejaká rekreačná polnočná alebo povinné jazdy počas dovoleniek, určené však prevažne na obdivovanie architektúry a umenia tu boli vždy), bolo to preto, že som chcel so svojou budúcou manželkou prežiť celý deň, nielen pár chvíľ na vopred dohodnutom rande. Pozeral som sa na ňu, ako sa modlí a sám som mechanicky opakoval všetky úkony. Veď som mal za sebou niekoľko rokov miništrovania, päť rokov chodenia na náboženstvo, dve babky, ktoré ma radi videli v kostole... a to sa na človeka nalepí a nedá sa zabudnúť. Akurát že to všetko kĺzalo po povrchu, nič sa ma nedotklo, bral som to naozaj ako súčasť folklóru a myslel som si, že predsa nebude problém, žena bude chodiť do kostola, ja, ak sa mi bude chcieť, pôjdem s ňou, ale ak nie, budem sa venovať trebárs príprave nedeľného obeda. Až kým som si po modlitbe Baránok Boží zasa kľakol a chystal sa povedať: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ Nie, nezazneli fanfáry, ani sa vzduch okolo mňa nesfarbil dokonca ani svetlo na mňa nezostúpilo. Ale čosi sa ma dotklo. Akoby som prvýkrát pochopil, čo som vlastne povedal.
Po nejakom čase ďalšieho kĺzania po povrchu, hoci som už začal navštevovať bohoslužby a hoci sme aj neboli spolu, nevynechal som nedeľnú omšu, prišla na rad ďalšia veľká skúška. Áno, zmenil sa môj pohľad. Jedna vec je, že som nikdy nepochyboval o existencii Ježiša Krista, mal som ho však skôr za mýtami kolorovanú skutočnú postavu, navyše nie vždy najšťastnejšie ospievanú, či už v evanjeliách, či v iných knihách Biblie. Idey kresťanstva mi boli sympatické a blízke, ťažko by však niekto mohol povedať čosi iné.
Ešte čosi však chýbalo.
Pred Veľkonočným týždňom som šiel po rokoch prvýkrát na spoveď. Nie, nemal som ťahák, ako sme to kedysi praktizovali, keď sme drali školské lavice. Bol som presvedčený, že nie je dôležité vedieť presne predpísané či odporúčané formulky, dôležitá je osobná účasť. Zarazili ma davy ľudí, ktorí sa šli vyspovedať. Vystál som si svoju polhodinku, nadýchol sa a vošiel do spovednice. Istý čas som tento priestor bral ako akúsi telefónnu búdku, v ktorej sa dá rozprávať s Bohom. Kľakol som si a cez mriežky som nevidel dobre do tváre spovedníkovi. To je dobre, myslel som si, ani on ma potom dobre nevidí, takže môžem začať. Napriek tomu, čo si myslím o formulkách, vzal som si jednu ako barličku: „Spovedám sa Bohu i vám, duchovný otče, že som nebol na spovedi...“ a vypadlo zo mňa to číslo. Tridsať rokov. Možno aj viac. Nadýchol som sa a chcel pokračovať, lenže spovedník mi do toho vstúpil a povedal: „Vitaj doma! Celá Cirkev sa raduje, že si sa vrátil!“ A ja som vtedy pocítil, že mám obrovskú rodinu, že môj postoj staršieho brata, moja zatrpknutosť voči iným, z môjho pohľadu zvýhodneným bratom, jednoducho môj kŕč mi bránili vidieť a chápať. Odchádzal som zo spovede ľahký, celý svet sa mi videl jednoduchý a krásny, všetkých som chápal a všetkých som mal rád. Áno, bolo to preto, že ústami toho spovedníka ma oslovil Otec.

A tak sa začal môj návrat staršieho brata do Otcovho náručia. Pripomenula mi to kniha Neala Lozana. Pochopil som, kde je moje miesto v tomto príbehu, pripomenulo mi to Bohom zjavené svetlo, odhalilo úskalia života v legalizme, opäť sa vynorila moja slabosť a sila, sklon k súdeniu a naliehavá potreba učiť sa milosrdenstvu. Tak, ako som šiel knihou kapitolu za kapitolou, vynárali sa mi okamihy z môjho života, ale odrazu som sa pozeral na životy iných ľudí, mne blízkych, ale aj vzdialených, inak.

Odporúčam všetkým trpiacim starším bratom, aby po tejto knihe siahli. Rovnako je však určená aj členom komunít, môže im pomôcť odhaliť zaužívané stereotypy, ktoré odvádzajú svojich členov od podstaty, pre ktorú sa kedysi rozhodli spoločenstvo založiť.
Čítaj viac

Čítaj viac
Čítaj viac

„Začiatok je vždy iný a prostriedok je vždy zložitý. No koniec je vždy jednoduchý a rovnaký. Na konci vždy niekto príde, niekto odíde, niekto zomrie a niekto zostane.“

Štyri hostiny - Meir Shalev
Štyri hostiny
Meir Shalev