Osídlenie Tekovskej stolice v stredoveku

Stredoveký Tekov, podobne ako predchádzajúci Novohrad, patrí k tým historickým stoliciam, ktoré doposiaľ nemali spracovaný prehľad stredovekého osídlenia v celom časovom rozsahu, a to nielen v slovenčine (hoci tu registrujeme aspoň pokus), ale ani v maďarčine. Cieľom práce bolo na základe primárnych prameňov a ich edícií zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu regiónu.

Kniha opisuje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či jeho cestnú sieť. Hlavnou kapitolou je prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnej slovníkovej forme zhrnuté dejiny sídelných jednotiek, ktoré ležali na území Tekovskej stolice.
Samostatné podkapitoly a heslá patria 3 kláštorom, ako aj hradom a hrádkom, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 15. Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 344 základných a ďalších 22 sporných lokalitách. Celkovo 15 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, a 4 sídla mali dlhodobejší mestský charakter. Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej tekovskej šľachty v celkovom počte 85 šľachtických rodov, za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie. Kniha je koncipovaná predovšetkým ako faktografická databáza s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť informácií, a môže byť využiteľná nielen pre ďalšie skúmanie na lokálnej úrovni (napríklad monografie obcí), ale aj ako užitočný zdroj informácií pre syntézy s celoslovenským či dokonca celouhorským záberom, ktoré doposiaľ Tekovu vzhľadom na chýbajúcu prácu tohto typu venovali len veľmi málo pozornosti.