Slovo blázon nepoužívam

Ján Štrasser

V rokoch 1967 - 1970 bol redaktorom časopisu Mladej tvorby, neskôr divadelným dramaturgom na Poetickej scéne a počas vojenskej služby (1970 - 1971) pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch publikoval najmä v literárnych časopisoch Romboid a Slovenské pohľady, zároveň pracoval ako dramaturg pre rozličné slovenské divadlá, najdlhšie pre malé divadlo Štúdio S v Bratislave. V sedemdesiatych rokoch vstúpil do Komunistickej strany. V roku 1977 sa stal signatárom Anticharty, ale počas gorbačovovskej perestrojky patril k skupine slovenských intelektuálov, tvoriacej opozíciu proti komunistom a stalinistom. V roku 1987 sa stal redaktorom časopisu Slovenské pohľady a spolu s ďalšími literátmi (Milan Šútovec, Rudolf Chmel, Peter Zajac) zmenil profil časopisu. V rokoch 1990 - 1993 bol jeho šéfredaktorom. V roku 1993 bola redakcia rozpustená, a tak začal pracovať ako publicista a novinár, zväčša pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa v Bratislave. V druhej polovici devädesiatych rokov obnovil spoluprácu s divadlami v Bratislave a na východnom Slovensku. Písal texty pre politický kabaret Milana Markoviča (Večery Milana Markoviča), ktorý v deväťdesiatych rokoch vysielala televízia. V roku 1997 sa stal redaktorom spoločensko-politického, pravicovo-konzervatívneho týždenníka Domino fórum. Ocenenia: - Cena Ivana Krasku za básnický debut roka Odriekanie (1968) - Cena vydavateľstva Smena za poéziu Odriekanie (1968) - Cena Jána Hollého za preklad diela Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987, spolu s P. Zajacom) - Cena Zory Jesenskej za preklad antológie nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999, spolu s P. Zajacom) - Cena Jána Hollého za preklad Puškinovho Eugena Onegina (2002) - Ruská štátna Puškinova cena za preklad Eugena Onegina (2004) - Cena Jána Hollého za umelecký preklad prózy – za preklad románu Vasilija Aksionova Moskva-kva-kva (2009)

Jozef Hašto

Vydavateľstvo Artforum vzniklo v roku 2007 keď sme sa rozhodli, že ideme naozaj niečo spraviť s tým, že nám na pultoch (najmä našich) kníhkupectiev chýbajú pre nás osobne kľúčové knihy. Vydali sme teda Tracyho tigra, Malý strom, knihy od Chaima Potoka, Salingera alebo Tatarku. A pribúdajú ďalšie.

Naša najúspešnejšia kniha? Ak je to tá ktorú vlastní najviac ľudí, tak je to Muž, ktorý sadil stromy. Kniha s posolstvom (skvele ilustrovaná vtedy študentom Ľubom Paľom, ktorý je dnes na VŠVU docentom). Najviac dotlačí.

Ak najúspešnejšou knihou je kniha s najväčším počtom ocenení tak sú to asi Hlbokomorské rozprávky – Najkrajšia kniha Slovenska, Najkrajšia detská kniha, dve ceny na Bienále ilustrácii Bratislava, ocenenia IBBY aj Literárneho fondu.

Ak najúspešnejšia je tá, kde do seba kongeniálne zapadla forma (Palo Bálik) a obsah tak je to Tracyho tiger. Obsah Saroyanovho textu a výtvarný presah, ktorý mu dala Martina Matlovičová. Krása!

Naše vydavateľstvo sídli síce oficiálne na Kozej ulici 20, v suteréne kníhkupectva Artforum, no žije skôr v obývačke u Michalovcov doma, kde sa po uspatí najmladšieho člena vydavateľského tímu odohráva väčšina práce, stretnutí a rozhodnutí. Je koniec roka 2015 a počet titulov sa blíži 100, medzi nimi aj detské knihy, pár titulov non-fiction a niekoľko zbierok poézie, no drvivú väčšinu tvorí beletria. Vydávame a naďalej chceme vydávať knihy pre rozmýšľajúcich ľudí, ktoré ich budú sprevádzať na ich cestách najväčšieho dobrodružstva – dobrodružstva myslenia. A budeme aj naďalej trvať na tom, aby ich design a spracovanie bolo také, aké si zaslúžia. Ich čitatelia to totiž vedia oceniť. A nám to prináša radosť.