Aby sme vám vedeli čo najlepšie odporúčať knižky, a tiež na marketingové účely, potrebujeme si do vášho prehliadača uložiť údaje – takzvané koláčiky alebo cookies. Tieto údaje zdieľame aj s tretími stranami a dávame na ne dobrý pozor. Súhlasíte s ich uložením?
Když bylo Anně Frankové třináct let, rodiče jí věnovali sešit, který používala jako deník. Psala do něj o tom, co zažila a co cítila během téměř dvou a půl let, kdy se společně se svou rodinou ukrývala před nacisty...
Čítaj viacZadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Na svoje trináste narodeniny dostáva Anna denník. Píše o vojne, ktorá ju núti schovať sa. Opisuje život ukrytá pred svetom, no pritom všetkým tak známa. Nechá nás vstúpiť do malého priestoru s množstvom ľudí, čo sa boja. A potom dovolí spoznať seba, všetkých okolo, to stiesnené prežívanie, ktoré slabších väčšmi oslabuje. Príbeh Anny je smutný, ale jej autentickosť je čitateľná, že človek jednoducho túži vedieť viac. Jej výpoveď je rozprávaním pre nás všetkých, poučením. Lebo ak bude jestvovať dievčatko, ktoré rado píše, ak bude mať túžbu obetovať sa pre iných, v očiach vášeň a predovšetkým chcieť žiť, tak ju potom musíme nechať.
Čítaj viac
Denník Anny Frankovej je dnes už klasikou – vznikol počas 2. svetovej vojny, keď sa Anna so svojou rodinou ukrývala pred Nemcami 2 roky v zadnom trakte jedného amsterdamského domu. Začína sa bezprostredne predtým, keď Anna ešte chodila do školy a jej rodičia ešte len plánovali presun do úkrytu, no inak sa všetko odohráva už za zatemnenými oknami.
Dúfam, že teraz nebudem za necitlivku, ale mňa toto dielo vôbec neuchvátilo tak ako zvyšok sveta. Možno by bolo pre niekoho zaujímavé prečítať si Annin denník práve teraz, v čase všeobecnej izolácie a preventívnej karantény, a porovnať si svoje pocity s jej - ktorá sa ledva mohla občas nadýchnuť čerstvého vzduchu. Keďže ide o autentické zápisky, nedá sa im nič vyčítať, a už vôbec nie Anne, ktorá mala vtedy 13, 14, 15 rokov. Mňa ale naozaj nebavilo čítať všetky tie (často opakujúce sa) infantilné detaily o spoločnom bývaní, varení, stolovaní a kúpaní. Určite je zaujímavý Annin vývin z dieťaťa na mladú slečnu, ktorý sa pod vplyvom ťažkej doby zásadne urýchlil, a vlastne aj samotný úkryt, ktorý si možno dnes osobne prísť pozrieť do Amsterdamu. Možno som to mala čítať, keď som mala o polovicu rokov menej.
„Písanie pre mňa znamená úľavu, pri ňom sa stráca môj zármutok a ožíva odvaha! Avšak, a to je vážna otázka, podarí sa mi niekedy napísať niečo veľké, bude zo mňa niekedy novinárka alebo spisovateľka? Dúfam v to, ach tak veľmi v to dúfam, veď keď píšem, dokážem zachytiť všetko, svoje myšlienky, svoje ideály, svoje predstavy.“
Na jednu Anninu otázku by sme mohli odpovedať áno. Práve denník, ktorý si viedla, sa stal veľkým dielom so skrytým svedectvom brutalít a utláčania zo strany nacistického režimu. To druhé sa Anne nikdy nepodarilo. Nestala sa z nej ani novinárka ani spisovateľka. Ale napísala niečo vzácne. Slová mladého dievčaťa, ktoré muselo dospieť veľmi rýchlo, pretože realita okolo nej bola až príliš krutá. Musela sa vyrovnávať nie len s okolitým svetom, v ktorom vládla vojna, nevraživosť a nenávisť ale aj sama so sebou a so samotnými spolubývajúcimi – ukrývajúcimi. Napriek tomu, že zúfalstvo s pribúdajúcimi mesiacmi ukrývania narastalo, strach z odhalenia sa stupňoval, naopak zásoby jedla ubúdali, Anna sa zdá byť zo všetkých ukrývajúcich tá, čo si zachovávala najväčšiu odvahu, optimizmus aj chuť do života. Dôvodom bolo hlavne to, že mala svoje sny a zároveň verila, že ľudská duša nemôže byť taká zlá a že všetko sa predsa musí na dobré obrátiť.
Denník písalo len 13 - ročné dievča, ktoré žilo v uzavretom priestore, bez možnosti vyjsť von, bez možnosti robiť čo chcela, jej možnosti bytia boli obmedzené na: ráno vstať, večer zaspať a popri tom v napätí očakávať koniec vojny. V knihe nájdete predovšetkým spoveď, pocity , stiesnenosť, myšlienky a celý vnútorný svet skrývajúceho sa.
Knihu odporúčam prečítať každému. Je to svedectvo, ktoré by nám navždy malo pripomínať, že to čo sa stalo by sa už nikdy nemalo zopakovať. Nech Annina viera v dobro človeka je naozaj opodstatnená.
Rodina o mne hovorí, že som blázon, ale na druhej strane, že majú minimum problémov s vymýšľaním darčekov pre moju osobu. Stačí sa opýtať, akú knihu chcem :) Som si istá, že existujú aj väčší knihomoli ako ja, ale ani ja sa nedám zahanbiť :)
Knihy su moje utocisko, ak sa chcem hlavne zlepsit - ako clovek. Najst nove myslienky, postoje, narozry. Nevyplnaju iba volny cas, nakolko pri dvoch zamestnaniach na full time uvazok volny cas nie je. V kazdej knihe sa da odhalit krasna myslienka, zamysliet sa nad zivotom a spomalit. Uvedomit si, ze kazdy vnima svet inak a kazdy si v knihach vie najst radost.
Celý život učiteľka, od septembra čerstvá dôchodkyňa
Som fanúšik Harryho Pottera, Twilight ságy a edície Odkaz Dračích Jazdcov.
@literarni_zasivarna Miluji horké letní večery, vůni deště a atmosféru podzimu. V Itálii bych si dokázala představit zbytek svého života a stačila by mi jen zásoba dobrých knih, dobrého jídla, a ještě lepších přátel. V mém srdci má speciální místo klasická literatura a přidanou hodnotu nabývá ve chvíli, když je napsána ženou. No a další speciální místo mají v mém srdci i počítačové hry, to se ani s věkem nezměnilo. A filmy, seriály, hudba a celkově umění. Kdybych se mohla vrátit v čase, vyberu si rok 1985. A půjdu na Live Aid, protože tam jsou všichni interpreti, které miluji. Hlavně Bowieho. Jo a Kerouac je nejhezčí spisovatel. Ale husband materiál už moc ne.
Čítanie je moja terapia, moje hobby, moja vášeň a únik od reality.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Knižnica je nemocnicou pre dušu.“
