Začiatkom 80. tych rokov, dvadsiateho storočia začala Dáška (Sara Nui) písať rôzne texty. Najprv miniatúry: Listy Kláre, Listy Kikinpolcovi a neskôr divadelné hry: Cvičná jazda, Neskoré popoludnie, Dve, Ako sa šklbú kury, Koniec sveta, Princezná na kolotoči, Dajme jej trochu svetla... až v roku 1985 došlo k radikálnemu obratu. Zistila som, že to všetko píšem ako dieťa. Tak som sa rozhodla, že prejdem na rozprávky. A napísala som svoju prvú rozprávkovu knihu, Rozprávky pre deti a niektorých dospelých, v ktorej som sa inšpirovala Andersenom a Dobšinským. Neskôr, keď už mala napísané romániky pre deti, premenovala ju na Rozprávky zo starých čias, lebo sa v nej opierala o starých rozprávkárov.
Tam sa už naplno prejavil jej jedinečný štýl, psychológia aj lexika. Andersenovské motívy prezradili jej nadnárodné cítenie a Dobšinského štýl jej lásku k slovenskému jazyku. Odvtedy vo všetkých ďalších textoch sa naplno prejavila osobitosť jej literatúry. Jej nasledujúca kniha, Rozprávky z najmenšieho domčeka, ktorú jej v roku 1995 vydali Mladé letá, si práve vďaka jej originálnemu spojeniu Dobšinskeho poetiky s Andersenovským štýlom získali čitateľov a kniha bola rýchlo rozobraná.

Rozprávky zo starých čias, je prvá rozprávková kniha Dagmar Slovákovej, ktorú až teraz vydávame pod jej pseudonymom Sara Nui, ktorý vyjadruje oceánsky zvuk jej poetiky.