Už od raného detstva sa v živote blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej prejavoval dar proroctva a túžby po hlbokom spojení s Bohom. Aby svoju túžbu naplnila a dala jej rozlet, vstúpila do augustiniánskeho kláštora. Nasledovali roky plné svätej bolesti a mystického zjednotenia s Bohom, čoho vonkajším znakom sa na dvanásť rokov stali stigmy. Každý skutok, aj ten najobyčajnejší, premenila na obetu. Jedla tak málo, že bolo nepochopiteľné, ako vôbec mohla prežiť.

„Vezmi môj prídel, Bože, a daj ho tým, čo to najnaliehavejšie potrebujú,“ hovorievala. Každý piatok prežívala rovnaké muky ako Kristus – s ním žila, trpela i umierala – a vo svojich extatických videniach prechádzala dejinami sveta, od stvorenia až po dielo spásy.

Nemecký básnik Clemens Brentano, uchvátený živou svätosťou tejto skromnej ženy, strávil päť rokov vedľa jej lôžka a svojimi poznámkami zaplnil štyridsať zápisníkov. Hoci sa život Anny Kataríny Emmerichovej na určité obdobie ocitol pod drobnohľadom cirkevnej vrchnosti, štátnych vyšetrovateľov a lekárov, nadprirodzené javy, ktoré zažívala, nik z nich nemohol prehlásiť za podvrh či podvod.

Thomas Wegener je dodnes mnohými odborníkmi považovaný za jej dvorného životopisca. Táto biografia otvára pred čitateľom celkom nový pohlaď na Božie stvorenie a Božiu prozreteľnosť, ktorá sa dáva poznať v nadprirodzenom zjavení zoslanom nielen blahoslavenej Anne Kataríne Emmerichovej, ale skrze nu aj všetkým nám.