Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky.

Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.