Slovenský celovečerní hraný film se skládá ze tří samostatných satirických povídek, které byly k zfilmování vybrány ze sbírky Petra Karvaše. Všechny vtipně a pádně odhalují a kritisují nedostatky v našem životě. Jsou to povídky „Smutný káder", „Typický prípad" a „Vel'korysá kampaň". Povídky jsou spojeny záběry ze zasedání schvalovací komise, která si dává filmy promítnout („V rámci komisie"). Členové komise se v jednotlivých postavách na plátně poznávají a v přestávkách mezi promítáním vznášejí své připomínky. (FILMOVÝ PŘEHLED 16 / 1957)
Všetky tri poviedky rámcuje priebeh zasadnutia fiktívnej komisie (BOHUŠ KRÁLIK, JOZEF KRONER, JOZEF SODOMA, BRANISLAV KOREŇ, OĽGA VRONSKÁ), ktorá hodnotí ich dostatočnú kritickosť. V Smutnom kádri ide o obhajobu práva na súkromný smútok. Dôvodom smútku hlavného hrdinu Cyrila Kvasničku (IVAN KRIVOSUDSKÝ) je nešťastná láska. Kolegovia ho však považujú za skrytého odporcu režimu. Keď si Cyril získa srdce vyvolenej Olinky (EVA KRÍŽIKOVÁ), stane sa z neho opäť družný a vzorný pracovník. Druhá poviedka Typický prípad kritizuje propagandistické klamstvá v novinách. Stane sa neuveriteľná vec čerstvo ženatý a bezdetný Cyril dostane bez protekcie a čakania dvojizbový byt. Vyslaný reportér urobí z celej záležitosti typický prípad. Ale ani šéfredaktor (BOHUŠ KRÁLIK), hoci sa ustavične oháňa citátmi a frázami politických úvodníkov, takému zázraku neverí a pravdivý materiál odmietne zverejniť. Poviedka Veľkorysá kampaň je kriticky najvšeobecnejšia odsudzuje sa v nej pitie alkoholu na pracoviskách, zdôrazňuje sa princíp dvojakého metra na rovnaký čin podriadení si nemôžu dovoliť to, čo nadriadení. Komisia na záver však film ako celok odmietne, pretože je málo kritický... Čert nespí sa považuje za najlepší film roku 1956 v slovenskej kinematografii. Debutovala ním vekovo i profesionálne nesúrodá dvojica režisérov absolvent AMU Peter Solan a selfmademan František Žáček. Traja scenáristi Maximilián Nitra, Jozef A. Tallo a F. Žáček vychádzali z rovnomenných poviedok satirickej knihy Petra Karvaša, ktorá vyšla roku 1954. Celoštátna konferencia o satire (1953) rehabilitovala základnú podmienku existencie žánru kritickosť. Umelecká prax však bola veľmi opatrná, väčšinou sa zaoberala tzv. komunálnou satirou. Prvým výsledkom uvoľnenia bola na Slovensku Karvašova kniha Čert nespí, ktorý v nej v porovnaní s tvorbou iných autorov zobrazil aj každodenný život budovateľov komunizmu. Hoci literárnosť filmu je veľmi silná, treba ho oceniť predovšetkým z hľadiska rozšírenia žánrovej pestrosti a použitia mnohých invenčných režijných postupov, ktoré sa v slovenskej kinematografii dovtedy nevyskytovali. Šťastnou režijnou myšlienkou bolo aj obsadenie hercov do štvorrolí. Členovia komisie vystupujú v jednotlivých poviedkach, a preto sa cítia satirickým smiechom priamo zasiahnutí.
