The Hidden Life of Trees

Skvela kniha plna zaujímavých informácií, no ten preklad a štylistika sú hrôza.
Akoby to prekladal Poliak s chabou slovenčinou.
Niektoré texty musíte citat viacero krát a niektoré vety nedávajú zmysel.
Ľudia co mali na starosti štylistiku sa môžu hanbiť.

Ja, ako vyštudovaná lesníčka naozaj odporúčam všetkým lesníkom a nelesníkom. Krásne a odborne spracovaná, ktorej porozumie aj laická verejnosť. Je prepracovaná síce na nemecké pomery, kde teda v Nemecku majú iný hospodársky prístup, teda ten šetrnejší a prírodnejší, kedže majú lesnatosť oveľa nižšiu ako my na Slovensku. Ale skvelé postrehy, veľa som si odniesla. Odporúčam každému, kto sa chce ponoriť do nášho sveta - lesa! :)

Toto je jedna nadherna kniha a aj ked prirodu odjakziva milujem Wohlleben mi umoznil uplne novy pohlad na les ako jeden prepojeny a zivy organizmus. Proste krasa

O koľko by bolo na svete krajšie, keby každý lesník vnímal les tak ako Peter Wohlleben... Predstavuje komplexnejší pohľad na stromy, než aký zdieľa mnoho ľudí, a preto: nech sa táto kniha šíri takým tempom, akým začala, a pomáha porozumieť!

Je to rozpravka, ktora chce zavadzajuco posobit ako odborna literatura. Dala som si tu namahu a nasla som si odborny clanok, ktory v knihe citoval. Z odborneho clanku vybral jednu pravdivu vetu, ku ktorej doplnil vlastne vymysly bez toho, aby bolo jasne, kde koncia vysledky studia a kde zacinaju jeho zbozne priania. Ako rozpravka je to ok, ale tak by mala byt aj prezentovana. V opacnom pripade je to pokus o senzaciu s hrubym klamanim citatelov.

Autor v diele s lahkostou opisuje zivoty stromov. Nepozera sa na stromy ako na rastliny ale ako na komplexny organizmus a ponuka nam argumenty na to aby sme tomu uverili aj my.

Pre mňa veľmi zaujímavé a nové informácie. Sám autor hovorí, že mnohé hypotézy bude treba v budúcnosti viac preskúmať a dokázať. Už sa teším ako sa to bude vyvíjať.

V origináli je to iste hodnotná kniha, škoda, že neviem nemecky :) Obsahuje pre laika veľmi prijateľne prezentované zaujímavé a aj dôležité poznatky zo života stromov a lesa. Aj ako lesník, biológ a ekológ som tam našiel viaceré nové a zaujímavé informácie a s ponímaním života stromov a lesa, ktoré autor prezentuje, sa zväčša stotožňujem. Pre laika veľa prínosných informácií, pre odborníka dobrý vzor, ako tieto informácie prezentovať verejnosti. Preklad však nestojí za veľa. Jazykovo ešte ako-tak, no odborne je to biedne. V slovenčine je tam mnoho výrazov, ktoré by lesník, biológ či ekológ v danom kontexte určite nepoužil, niekedy dokonca dosť skresľujú skutočný význam veci a len z kontextu, keďže sa do problematiky trochu vyznám, dokážem zrekonštruovať čo tým autor pôvodne myslel. Naše vydavateľstvá by pri prekladoch nemali šetriť na spolupráci s odborníkmi. Táto kniha žiaľ nie je ojedinelým príkladom takéhoto nedostatku.

V knihe som našla mnoho informácií o stromoch a o fungovaní lesa, o ktorých som doteraz ani netušila. Autor v nej zároveň podrobnejšie vysvetľuje aj veci, ktoré sú nám síce známe, ale netušíme, aké mechanizmy sa za ich fungovaním skrývajú. Štýl písania je príjemný, vhodný pre laikov - neodrádza prílišnou odbornosťou a zároveň vzdeláva. Určite odporúčam každému, kto sa aspoň trochu zaujíma o prírodu okolo nás.

Nemecký lesník a milovník prírody Peter Wohlleben napísal zaujímavú knihu o stromoch a lesných ekosystémoch Tajný život stromov s podtitulom Čo cítia a ako komunikujú – objavte fascinujúci skrytý svet. Kniha je v Nemecku ale aj v iných krajinách bestsellerom. Na cca 200 stranách nás autor sprevádza fascinujúcim svetom stromov. Samozrejme strom nie je samostatná jednotka. Je prepojený s obrovským množstvom iných rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sú na neho viazané. Výraznú úlohu v živote stromu hrajú aj huby a tiež ďalšie stromy toho istého druhu. Keďže Wohlleben je Nemec, venuje sa predovšetkým drevinám, ktoré sú dominantné v Strednej Európe, predovšetkým bukom, dubom, boroviciam, smrekom a jedliam. Ak by sme do lesov našich zemepisných šírok nezasahovali niekoľko storočí, dominantným druhom lesa by sa jednoznačne stal buk. Bežne by sa dožíval 500 a viac rokov. No to je stále nič oproti smreku. Exemplár zo Švédska, ktorý bol analyzovaný metódou C14, mal neuveriteľných 9550 rokov! Smreky rastúce u nás sa samozrejme toľko nedožijú, nielen preto, že sú viac menej nepôvodné, ale hlavne preto, že sa pestujú na drevo na odlesnených plochách, kde hlavne v mladom veku nemusia priveľmi zápasiť o životodarné svetlo so starými jedincami, čo ich vo vyššom veku výrazne znevýhodňuje. Stromy vedia medzi sebou komunikovať. Viacerými spôsobmi. Napríklad prostredníctvom mycélií húb v koreňovom systéme či cez samotné vzájomne prepletené korene. Alebo pomocou najrôznejších „vonných látok“, na ktoré vedia reagovať špecifické hmyzie druhy. Špekuluje sa aj o tom, že nízkofrekvenčné zvuky, ktoré stromy vydávajú, majú tiež komunikačný význam. Veľmi zaujímavou vecou je mykoríza – symbióza medzi hubami a stromami. Ukazuje sa, že nie veľryba, slon či obrovský strom sú najhmotnejšie živé organizmy na Zemi. Bežná drevokazná huba podpňovka (hromadzinka, podpinka, václavka) môže mať podhubie na rozlohe „9 km2, podhubie môže vážiť až 600 ton a môže sa dožiť 2400 rokov“. Bez húb (podhubia) by strom nevedel efektívne hospodáriť s vodou, filtrovať ťažké kovy či bojovať s rôznymi škodcami. Iné pozitívne funkcie pre strom plnia machy a lišajníky. Musíme si uvedomiť, že je dôležité ponechať nejakú časť (napr. 5%) plochy našich lesov na úplný samovývoj. A aj to, že príroda je oveľa „múdrejšia“, ako si vôbec uvedomujeme. Hoci kniha neprináša nejaké extra nové poznatky, je namixovaná tak, že dohromady vytvára veľmi pôsobivý a obohacujúci pohľad na „tajný život stromov“.