Smrť prekliatych

Smrť prekliatych - kniha, na ktorú som sa dlho odhodlával... Rozhodla obálka knihy, rozhodli recenzie a rozhodol námet. Pri písaní tejto recenzie prežívam ako čitateľ veľké rozpaky, ktoré vo mne doznievajú po prečítaní poslednej kapitoly. Trochu mi môj stav pripomína slovenskú ľudovú rozprávku o dare-nedare.

Autorka Katarína Holetzová má okrem sympatického zjavu nepopierateľný rozprávačský a spisovateľský talent. Vie vtiahnuť do deja, či už cez opisy krajiny, alebo dialógy, a pútavú minulosť hlavných a vedľajších aktérov jej kriminálneho románu. Jednoducho nenudí!

I postava René Juhásza je vo svojej podstate perfektná a netypická pre kriminálny žáner. Ryšavý policajt proti svojej vôli, trpiaci syndrómom jedináčika starších rodičov, o ktorých prišiel v mladom veku. Slušne vychovaný. Neistý a bojazlivý. S malými, ba priam žiadnymi ambíciami. Preložený kvôli fiasku z oddelenia počítačovej kriminality niekam na severozápadný cíp Slovenska, k česko-poľským hraniciam. Plný pochybností a potláčaných emócií, spojený virtuálnym vzťahom so Silviou, Slovenkou pracujúcou v Anglicku.Vďačný terč posmechu a pohŕdania drsných policajtov. Kombinácia televízneho Adriana Monka a literárneho Hercula Poirota. Tak ako Hercule Poirot, Belgičan vyšetrujúci zločiny zväčša v Anglicku, rieši René Juhász, Slovák maďarskej národnosti, sériu vrážd s mystickým podtextom v malebnej fiktívnej dedinke Terovce, plnej zvláštnych ľudí a prapodivných vzťahov medzi nimi.

Báječne zvolené ingrediencie napínavého deja, ktoré čitateľa zaujmú od prvej strany, ale...

Prvá polovica knihy je úžasná - od pútavých opisov koloritu Teroviec, až po precízne vykreslené charaktery a osudy jednotlivých osôb, to všetko okorenené staroslovanskou mytológiou ( i keď od prvej stránky Vás sprevádza nutkavý pocit, že mytologický podtext brutálnych vrážd bude skôr prozaicky všedný). Od jej druhej časti Tu nikto v Boha neverí sa všetko fungujúce zadrháva a prestáva fungovať. A to vo mne vyvoláva vyššie spomínaný pocit daru-nedaru.

Outsider René Juhász ma svojou nedokonalosťou očaroval, no očakával som, že zmenou prostredia, prechodom z počítačovej kriminality na vyšetrovanie vrážd, dotlačený šéfom a okolnosťami k spolupráci so žoviálnym kolegom Richardom Potančokom, sa vyburcuje k zmene ukňučaného postoja a vďaka analytickým schopnostiam, logike a dedukcii sa posunie o stupienok vyššie vo vlastnej sebadôvere. Chyba lávky! V scéne, kde René zachraňuje malú Lindu z horiacej zvonice kalvárie a uvažuje zastreliť seba aj ju, aby netrpeli, pričom oproti je mozaikové okno vedúce na strechu kostola, máte chuť mu rozmlátiť hlavu na kašu prvým, čo vám príde pod ruku. Policajti prechádzajú výcvikom a psychologickými testami, kde sa hodnotia mimo iné i ich reakcie na stres, a René je prototypom uchádzača, ktorý by v reále neprekročil prah policajnej akadémie, nech by si to jeho otec želal akokoľvek. Neviem, čo autorka plánuje s Reném v ďalšom pokračovaní, ale ak by som túto knihu bral ako samostatné dielko, tak ho odsúdila na literárnu smrť. Obrovská škoda! Richard Potančok tak ostáva najsympatickejšou postavou...

Veľkým sklamaním pre mňa osobne bolo, že spúšťačom brutálnych vrážd je udalosť spred niekoľkých rokov, ktorá je do detailov ukradnutá z knihy Puknuté zrkadlo (Slovenský spisovateľ, 2016 edícia Zelená knižnica) od Agathy Christie. Čisto feministická záležitosť je pretavená do synovskej pomsty, čo je tak okaté, že vám to ako znalcovi detektívneho žánru udrie priamo do očí. I keď to možno bolo mienené v dobrom ako pocta anglickej kráľovnej detektívok, slečna Marplová by povedala: "Kradnúť sa nemá!" Je poľutovaniahodné, že sa autorka, ktorá má evidentne na to, aby ako prvá žena napísala skvelú slovanskú kriminálku, znížila k úrovni "nášho kapitána" Andreja Danka. To, že kombinuje rôzne štýly, nie je hriech... Mnohé ikonické postavy súčasnej popkultúry sú ovplyvnené klasickými dielami. Ale vplyv a krádež sú dve odlišné pojmy.

Druhá časť knihy je plná nelogickostí ( trebárs: týždeň nenakŕmite svine, vedome oklamete obeť, privediete ju opitú do ich výbehu, necháte ju zožrať hladnými sviňami, a z pohľadu práva to nie je vražda, ale zbožné prianie??? To čo je???) a pravopisných chýb. Poteší ma sem-tam tlačiarenský škriatok v knihe - je to také milé oživenie v podobe pozorného oka čitateľa, ale táto knižka je po tlačiarenskej a jazykovej úprave paškvilom I. triedy. Ako autor by som jazykovú korektorku Sylviu Sachs poslal preberať špinavé zemiaky od čistých, aby si uvedomila poslanie a cenu odvedenej práce, a z tlačiarne KASICO by som spravil zatemnený priestor pre pestovanie šampiňónov. Zdupľovane vytlačené slová, zlé skloňovanie, chýbajúce písmená, tvrdky a mnoho iného sa dá počítať cez stovku. Za odporúčanú cenu 12, 90 EUR očakávam určitú kvalitu.

Odporúčam autorke, aby naďalej tvorila, lebo v tomto žánri na to SKUTOČNE má. Jej písanie dýcha slovenskou inakosťou, s ktorou sa dá rýchlo stotožniť a má v sebe ženský ekvivalent mojich obľúbených severských spisovateľov Johana Theorina a Andersa de la Motteho, ktorý je v rozpuku a čaká na svoj rozlet...

Momentálne nemám chuť pustiť sa do Svorky, najmä vďaka hlavnému protagonistovi, ale keď čerstvé rozčarovanie upadne časom do zabudnutia, tak sa o to pokúsim.

Hodnotím 2,5 hviezdičkami, ale pol hviezdičky navyše dávam za Katkin humor, šarm a charizmu. :) :) :)

Úprimne od knihy som očakávala viac. Obsah bol celkom napínavý, čakala som akési primitívne rituály, ktoré budú úplne absurdné a nedajú mi spať. Avšak oceňujem autorkine opisy miest, naozaj si človek dokázal predstaviť to miesto celkom živo. Ale niektoré informácie mi tam prišli úplne zbytočné a písali sa mimo deja. Naozaj som nerozumela prečo čitateľ musi vediet, že René preferuje jablko a že ma iphone ipad,.. Celkovo René mi prišel ako nesympaticky čudák ľutujúci sam seba, ani počas knihy som nespozorovala nejaku kladnú črtu, ktorú by som na ňom obdivovala. V mnohých situáciách sa zachoval ako zbabelec (1.Richarda napadol Igor vo vyšetrovačke
2.Mal zachrániť Lindu z horiaceho kostola)

Knižku určite odporúčam. Našli by sa aj nejaké zápory - niektoré kapitoly možno boli myslené tak, aby čitateľovi zostalo dlhšie utajené rozuzlenie, ale vo výsledku skôr pôsobili rušivo. Ak sa autor odkláňa od dejovej linky, tak by mal byť odklon funkčný pre príbeh, lebo čitateľ sa potom vo výsledku môže cítiť sklamaný. Myslím si, že Katkina silná stránka spočíva oproti iným autorom najmä v tom, že dokáže do knižky vniesť určitú ľahkosť a nenásilný humor. Výborne zvláda aj opisy, ktoré nenudia - čitateľa naopak prenesú "in medias res" a veľmi dobre mu navodia vnemy toho, čo sám zažil či videl. Trošku ma rozladilo, že jedna zo smrtí nebola vyriešená dostatočne podrobne. Napriek kritike sa ale domnievam, že sa nám tu objavil veľký talent a pevne dúfam, že sa v ďalších knižkách vyhne určitému schématizmu, ktorý postupne badať temer u všetkých autorov detektívok. Inak ak autorka číta, tak dúfam, že sa nedotklo familiárne oslovenie. Poznám ju ešte zo stredoškolských čias z videnia, ale na obsah recenzie to myslím nemalo vplyv. Naopak som ku knižke pristupovala so závisťou s ohľadom na vlastné nenaplnené spisovateľské ambície; po prečítaní som ale musela uznať všetky jej kvality (a je ich určite požehnane). Len tak ďalej.