Autorovu poéziu charakterizuje komunikatívnosť a pevná tvarová zomknutosť. Obsahy, ktoré sa jeho básne usilujú čitateľovi sprostredkovať sú nadčasové a medzikultúrne. V týchto neistých a často aj znehodnocujúcich, demytizujúcich a dekonštruujúcich dobách volá po obnove čírych tvarov archaického, sakrálneho významu vecí. Inšpiráciu hľadá nielen v zabudnutých indiánskych mytológiách, zen budhizme, ale aj v jednoduchom prostredí stredoeurópskeho (maďarského) vidieka. Jednoduchosť a naliehavosť jeho básní pripomína čosi z posvätnosti a neochvejnosti prvých kresťanov.
Socha odpočinku
Z MESIACA vzlietol vták temnôt
neunikneš
väzeň noci
iba vyčkávaš zdĺhavo vzlykáš
kým ti na posteli nevyklíči
slama
už vidno oblúk
ktorý sa k tebe
klenie z pološera
vdychuješ hustý závoj
telo je osirelá bábka
do hôr vynášajú vápno
pochovávajú kone
ešte krútiš zlomeným veslom
na vlasy ti prisychá bahno
no z unavenej tváre
ti už vytŕčajú
šuštiace steblá trstiny