Útek na vidiek je mimo série Romantických útekov, no, úprimne, nedokážem pochopiť prečo, keďže aj v tomto prípade na mňa čakal príbeh plný lásky, životných lekcií a dokonca niekoľkých zvratov, ktoré ale, musím sa priznať, boli očakávané. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu, ide predsa o romantickú oddychovku a nie napínavý triler, koniec koncov som po knižke siahla najmä z toho dôvodu, že som sa tešila na milú romantiku v krásnom prostredí.

Julie Caplin ani v tomto prípade nešetrila bohatými opismi a veľmi šikovne uviedla čitateľa do prostredia pokojnej dedinky, ktorá na mňa pôsobila ako balzam na dušu. Hlavná hrdinka, ilustrátorka Elle, si tu potrebuje na čas oddýchnuť a opäť nájsť samú seba po ťažkom rozchode, avšak rozhodne nečakala, že sa jej život obráti hore nohami.

Život na vidieku je tak veľmi odlišný od života v meste, až nedokážem pochopiť, ako na to môžem neustále zabúdať. Môcť sa na necelých 400 strán ocitnúť v takom rozprávkovom prostredí, kde má všetko svoj čas, kde vás spevom budia vtáky, kde máte konečne priestor na chvíľku pokoja na čerstvom vzduchu... sen!

Och, ako rada by som sa k priateľským postavám a teplu domova, ktoré z knihy sálalo na sto honov, rada opäť vrátila. A veru že sa aj vrátim.

Kniha ako taká je fajn sú tam pekné opisy vidieka, a v knihe vystupujú sympatické postavy s ktorými sa každý čitateľ určtie stotožní. Ako oddychovka je tá kniha super, mne osobne tam ale mierne vadilo, že autorka často siahlodlho opisuje prostredie, rôzne udalosti v okolí ale k samotnej zápletke a aj k príbehu Elly a Davona sa dostane zriedkavejšie. Na tak dlhú knihu by som čakala trochu hlbšie poňatie tohto vztahu. Je to taky klasický ženský román, neurazí ale v mojom čitatelskom srdci nezanechal výrazný odtlačok.