Pravé svetlo prišlo na svet... A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali (Jn r, 9.4-5).
Akoby nám Ján svojím Prológom túžil prerozprávať osud uboleného Jóba, ktorý volá: Svetlo je opäť bližšie ako tmy... vo tmách som si lôžko pripravil (Jób 17,12-13).
Kristovo ponorenie sa do tmy v tomto duchu pripomína „Podobenstvo o svadbe kráľovho syna“: Keď sa svadobná sieň naplnila hosťami, kráľ tam zbadal človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu... Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy“(Mt 22,10-11.13).
Ak by sme si tieto slová dovolili premietnuť na Svetlo zostupujúce do temnoty z Jánovho Prológu a následne i na moment ukrižovania, keď bol svet vskutku zahalený do tmy (porov. Mt 27, 45), ľahko by sme v mužovi vyhodenom von do hustej noci mohli spoznať spasiteľný údel Ježiša Krista, ktorý sa vo svojej obeti sám postavil na naše miesto, a prijal náš trest. Podobne ako strestaný svadobčan z podobenstva, rovnako aj náš Pán bol zviazaný, vyhodený do tmy (Lk 23,44), zvlečený zo svadobného odevu až zostal nahý na kríži (porov. Jn 19, 23), aby sme si my, zhromaždení v jeho Cirkvi, zaslúžili vstúpiť vo svadobnom odeve do svetla nebeských siení - na Baránkovu svadobnú hostinu! (porov. Zjv 19,7-9).
