Emi po rokoch v emigrácii navštevuje rodné mesto, pred očami ožívajú spomienky na detstvo, život v ošarpanom košickom činžiaku, ponuré povojnové roky. Malej školáčke Emi sa však tie časy vôbec nezdali smutné, len napínavé... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Erika Füle. Narodila sa v Košiciach (1947), študovala v Bratislave, neskôr sa dala na dráhu vysokoškolskej učiteľky, odbor štatistika. Dva roky pred pádom komunizmu, keď nik nedúfal, že niekedy aj skončí, emigrovala do Švédska, kde žije dodnes. Prednášala na univerzitách v Lunde a Malmö. K dvom rodným jazykom detstva a mladosti tak pribudla švédčina. Literárnym jazykom Eriky Füle však vždy bola slovenčina. Občas písala do novín, ale väčšinou len do šuplíka. Prvá kniha vyšla v maličkom náklade v roku 2001, boli to krátke rozprávania o Kanárskych ostrovoch (Vianoce v Mogane), do kníhkupectiev sa akosi ani nedostala. Neskôr sa pustila do Motýľov v klobúku, mozaiky obrazov z detstva, ktoré sa jej ako neodbytný film neustále odvíjali pred očami a tlačili sa na papier.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Je príjemné byť sám s nocou a hviezdami. Niečo sa vždy stane. Pravdepodobne nič prevratné, možno ani nič, čo by si spomenul pri šálke kávy, no predsa čosi, čo Ťa bude sprevádzať do konca života.“
