Aké boli anekdoty o našich politikoch, na čom sa smiali Slováci v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch 1993 -2013? Čo hýbalo bránicou slovenskej spoločnosti? Veselé odpovede aj na tieto otázky nájdete v tejto knižke.

Národ je až vtedy dospelý, keď si zo seba a svojich dejín dokáže vystreliť a zasmiať sa na nich.

Kniha je rozdelená do dvadsiatich kapitol, čiže dvadsiatich rokov. V nich sú anekdoty či vtipné postrehy na osobnosti a na udalosti, ktoré sa v ten rok udiali. Zasmejete sa na politikoch, prezidentoch, rôznych papalášoch, výtečníkoch, celebritách a situáciách i pikantných... Nájdete tu 2 595 anekdot a 232 karikatúr

Autor chcel, aby anekdoty odrážali celkovú atmosféru republiky, jej premeny a to, čím žila vtedajšia slovenská spoločnosť. Ako satirik vidí aj naše zlé slovenské vlastnosti: nedostatok národnej hrdosti, malé sebavedomie, zápecníctvo, závisť, bolestínstvo, ufrflanosť, intrigánstvo, malomeštiactvo, opičene sa za cudzím, nedostatok odvahy...

Sú tu anekdoty i karikatúry, ktoré hovorili nielen o politikoch, ale i o hokeji, zdražovaní, televíziách, dôchodcoch, Rómoch, Maďaroch, korupcii, tunelovaní, aférach, škandáloch, vstupe do NATO, do EÚ, voľbách do parlamentu, voľbách prezidentov. Sú tam vtipy na prijatie eura, rôzne krízy – plynové, finančné, dlhové, hospodárske, o gorilách, o rozličných celebritách - veď začítajte sa a pripomeňte si tých dvadsať rokov!

Napísali o knihe a autorovi:

Slovenská republika a Kocúrkovo
To, že Slováci majú svoju republiku, kde môžu politicky, ekonomicky a kultúrne žiť, je veľká vec. Milan Stano dvadsiate výročie vzniku Slovenskej republiky oslávil touto veselou knižkou. Tak ako to vie len on. Vychádza z jeho povahy a životných skúseností, tak ho priateľsky poznám už štyri desaťročia. Jeho Kocúrkovo si za vyše dvadsať rokov zachovalo svoju rovnú chrbtovú kosť, či vládli pravičiari, či ľavičiari alebo strany stredu. Toto píšem i napriek tomu, že Kocúrkovo uverejňovalo karikatúry a anekdoty i o mne ako politikovi. Aby sa ľudia zasmiali na politikoch a aj na hlave štátu. Ale kultivovane.
Rudolf Schuster, spisovateľ, fotograf, cestovateľ a bývalý politik a prezident SR

Kronika doby patrí do každej domácnosti.
Dejiny SR v anekdotách, to je skvelý prínos do historiografie Slovenska. Milan Stano si zaslúži členstvo v akadémii. Obdivuhodné sú jeho charakteristiky jednotlivých rokov. Kniha je objektívna, spravodlivá ku všetkým aktérom. Spozná sa každý kto chce. Kronika doby patrí do každej slovenskej rodiny. Vrelo odporúčam.
Anton Hykisch, spisovateľ, bývalý poslanec, diplomat, bývalý slovenský veľvyslanec v Kanade

Niečo o tvorcovi tejto knihy a Kocúrkova
Napriek tomu, že musím byť stručný ako recept od doktora, nemôžem opomenúť, že Milan Stano, maliar a vydavateľ, je v prvom rade karikaturista. Tvorca kresleného humoru, ktorý žije v dokonalej symbióze s jeho grafikou a maľbou, ako je to príznačné pre všetkých tých, ktorým mantinely kresby s jej výrazovými možnosťami sú stiesňujúce. Okrem toho Milan robí záslužnú prácu tým, že nám pripomína, že Kocúrkovo je nielen okolo nás, ale najmä v nás. Kocúrkovo, nie je žiaľ minulosťou, ale prítomnosťou a obávam sa, že i budúcnosťou nášho národa. Z môjho pohľadu by preto bol Milan Stano aj jediný ideálny typ na primátora Kocúrkova, ale to už by nebolo Kocúrkovo.
Oliver Solga, primátor Pezinka a karikaturista

Príhovor autora Milana Stana:

Mnohí priatelia mi vraveli, že téma Slovenskej republiky je vážna vec. K jej vzniku a jej histórii sa budú vyslovovať hlavne historici, politológovia. Budú hovoriť o historických a politických peripetiách, v ktorých Slováci politicky dozrievali až na samostatný štát. Budú hovoriť koľko úsilia nás to stálo, než sme sa dopracovali až na tú úroveň akú teraz máme. To všetko je pravda. Ale vravím si, čo tak sa pozrieť na Slovenskú republiku inak, nie až tak vážne. Veď národ je vtedy dospelý, keď si zo svojej histórie a dejateľov vie uťahovať. Keď ju neberie až tak upäto, ale veselo a žartovne. Veď aj naši politici sú z mäsa a kostí, nie sú žiadni suchári a majú zmysel pre humor. Viem to, lebo mnohých osobne poznám a s niektorými sa dokonca aj priatelím.
Chcem sa na našu históriu pozrieť z veselšej, humoristickej a satirickej stránky. Je mi to bližšie, lebo celý život sa venujem humoru. Dúfam, že to čitatelia lepšie príjmu. Tí starší sa zasmejú na anekdotách o politikoch, ktorí sa už dvadsaťročie pohybujú na slovenskej politickej scéne, a tým mladším to osvetlí, kto a s čím zápasil a aké problémy kvárili našu spoločnosť. Zároveň chcem pripomenúť, že od roku 1990 vydávam a redigujem veselý humoristicko-satirický časopis Kocúrkovo, kde som tieto anekdoty uverejňoval. Čiže materiálu som mal až až.
Buďme k sebe tolerantní a zasmejme sa na výbere týchto žartov, vtipov, frkov a fórov. Ludvík Aškenazy napísal: „História nám raz ukáže, že satirici a karikaturisti zachovali tvár našej doby najvernejšie“. Nasledujúce anekdoty sú rozdelené podľa rokov až do súčasnosti. Začínam prevratom v novembri 1989, bez ktorého by nebola demokratická SR, pokračujem vznikom Slovenskej republiky 1. januára 1993 a končím v roku 2012. V každom roku sú témy, ktorými naša slovenská spoločnosť žila a anekdoty, ktoré sa vtedy hovorili nielen o politikoch, ale i o hokeji, zdražovaní, televíziách, dôchodcoch, Rómoch, Maďaroch, korupcii, tunelovaní, aférach, škandáloch, o pomeroch v zdravotníctve, privatizácii, vstupe do NATO, do EÚ, voľbách do parlamentu, voľbách prezidentov. Sú tam vtipy na prijatie eura, rôzne krízy – plynové, finančné dlhové, hospodárske, o gorilách, o rozličných celebritách – veď začí-tajte sa a pripomeňte si tých dvadsať rokov!
Anekdoty som zostavil z príspevkov našich spolupracovníkov, ktoré boli uverejnené v humoristicko-satirickom časopise Kocúrkovo a patrí im za to moje poďakovanie. Naši „Kocúrkovčania” pochádzajú zo všet-kých kútov Slovenska a z rozličných sociálnych vrstiev, sú rozličného veku, povo-lania, takže sa dá povedať, že je tu zastúpené celé Slovensko. Spája ich zmysel pre humor a to, že majú radi veselší pohľad na svet. To je totiž náš svetonázor. Ich zoznam nájdete na konci knihy. Kniha je ilustrovaná mojimi kresbami a karikatúrami, čo vyšli v Ko-cúrkove.
Mojim zámerom nebolo urážať politikov, či iné verejné osoby, ide o satirickú nadsádzku, ktorú ako verejne známe osoby musia strpieť. Ak nie, tak sa tým sami zosmiešnia a nepomôžu im žiadne súdy, lebo nadľahčene ide o humor a satiru. Kedysi sa vravelo, že politické vtipy majú živnú pôdu tam, kde nie je možné slobodne vyjadriť svoju mienku. Ale toto už dávno neplatí. Politické vtipy nielen u nás, ale všade na svete, nie sú len púhym protestom, ale väčšinou tiež uka-zovateľom bezmocnosti občanov. Smiechom sa totiž uvoľní skrývaný hnev a politici sú touto formou pobádaní k tomu, aby začali jednať. Vtipom dokážeme vyjadriť to, čo ne-vyslovíme a na čo sa možno neodvážime ani pomyslieť. Vtipy o politikoch sa pred ničím ne-zastavia a sú niekedy i poriadne zlé, či nes-pravodlivé, sú skrátka odrazom našej doby.
Tieto žarty, či ľudové glosy, samozrejme neodrážajú všetky udalosti a konanie a výroky všetkých politikov. O to mi nešlo. Chcel som, aby odrážali celkovú atmosféru, jej premeny a to, čím žila naša slovenská spoločnosť v tom ktorom roku. Samozrejme ako satirik vidím aj naše zlé slovenské vlastnosti: nedostatok národnej hrdosti, malé sebavedomie, zápecníctvo, závisť, bolestínstvo, ufrflanosť, intrigánstvo, klamstvá, malomeštiactvo, opičíme sa za cudzím, nedostatok odvahy, malá guráž, nevážime si naše slovenské výrobky, radšej kupujeme cudzie a potom sa čudujeme, že máme vysokú nezamestnanosť a krachuje nám poľnohospodárstvo... Možno sa niekto i zamyslí ako na Slovensku funguje moc. Ako vládnu papaláši. Možno sa tým zväčší náš záujem o veci verejné, lebo všetci sme občania a na Slovensku nám záleží. Nie som taký naivný, aby som si myslel, že satira, či táto knižka niečo zmení. Dôležité je to vykričať, upozorniť, to je úloha satirika... a zasmiať sa! Smiech a humor lieči.
Časopis Kocúrkovo je akýmsi krivým zrkadlom našej doby a tým je aj táto kniha. Všetci naši politici, či dianie sa v ňom odrážajú ako v kvapke vody. Slovensko je treba mať rád také aké je. Nebude ani horšie ani lepšie. Bude také, akí sme my a naši politici, ktorých sme si zvolili. Máme ho radi bez prikrášlenia, vzletných slov, bez zbytoč-ných ilúzií a ružových okuliarov. Sme jeho pozorovatelia a obdivovatelia ako sa Sloven-sko za dvadsať rokov zmenilo, ako sme sa zaradili medzi sebavedomé a vyspelé národy Európy. Obhájili sme si svoje miesto pod slnkom. Máme svoje tradície, kultúru, prírodu, ktorú nám môžu iné národy závidieť. Miesto nadávania na pomery sa radšej zasmejme. O to budeme ozajstnejší a demokratickejší, keď si budeme vedieť utiahnuť zo seba a z našich dejín. Potrebujeme viac optimizmu a humoru. Priznám sa, že humor sa stal mojou životnou filozofiou, ktorou sa riadim. Vypúšťam zo života „problémy“, neriešim hlúposti a každé ráno sa teším na nový deň, čo v ňom urobím. Zariadim si takú prácu a pohodu, že sa na to môžem už od rána tešiť. A to je pre mňa dôvod na dobrú náladu. Rád sa smejem, pretože nevidím dôvod, prečo by som nemal. A toto odporúčam i vám. Uvidíte, že život a svet sa vám budú zdať zaujímavejšími.
Táto kniha je zároveň tretím dielom „Encyklopédie anekdot“. Prvým dielom bolo „Slovensko v anekdotách“, ktorá vyšla v roku 2011. Na čom sa smiali naši predkovia? Aký bol a je ľudový humor v rôznych slovenských mestách a dedinách? Aj na tieto otázky môžete dostať odpovede, keď sa začítate do tejto knižky. Nájdete tu od „A“ po „Ž“ od Ábelovej po Župčany 1 725 anekdot z 539 miest a dedín a 210 karikatúr. Druhým dielom bola kniha „Blondínky v anekdotách“, ktorá vyšla
v roku 2012. Prečo sú anekdoty o blondínkach také populárne a stále nás rozosmievajú? Prečo sú práve „pekné blondínky“ synonymom krásy spojenej s hlúposťou? Aká je história tohto fenoménu? Na tieto otázky s praktickými ukážkami anekdot dostanete odpoveď v tejto knihe. Je
v nej 1 044 anekdot a 182 karikatúr.