Ferdinand Čatloš - vojak a politik

Československý dôstojník, slovenský generál a politik. Ferdinand Čatloš bojoval za 1. svetovej vojny v rakúsko-uhorskej armáde na ruskej fronte. V septembri 1915 bol zajatý a ako aktivista slovenského hnutia patril v zajateckých táboroch k propagátorom myšlienky Československa. V roku 1917 sa prihlásil do legií, nastúpil k 7. Tatranskému pluku a absolvoval dôstojnícky kurz v Borispole. Rýchlo postupoval a od veliteľa čaty sa stal v septembri 1919 už veliteľom III. práporu 12. pluku M. R. Štefánika. Patril medzi nadaných a skúsených dôstojníkov.

Po návrate domov odišiel študovať Výsokú školu vojnovú vo Francúzsku a potom prešiel radou veliteľských a štábnych funkcii. V marci 1939 (vtedy bol v hodnosti podplukovníka generálneho štábu) bol menovaný generálom I. triedy Slovenskej republiky a zároveň sa stal ministrom národnej obrany. Naplno sa zúčastňoval na akciách slovenskej armády počas nemecko-poľskej vojny a mal zásluhu aj na vyslaní slovenských vojakov na východnú frontu po roku 1941. Mal tiež silné politické ambície, v letech 1939 - 40 sa pridal k Vojtechovi Tukovi, ale neskôr dal prednosť Jozefovi Tisovi. Od väčšiny predstaviteľov Slovenského štátu sa odlišoval cirkevnou príslušnosťou, bol totiž protestant. Roku 1944 sa už snažil kontaktovať odboj, o jeho rozsahu však nemal tušenie. Zato odboj o ňom vedel svoje. Bolo známe, že s nemeckými vojenskými kruhmi nevychádza najlepšie a začiatkom roku 1944 hlásila odbojová skupina J. Goliana, M. Ferjenčíka a Mirka Vesela do Londýna, že Čaltoš je rozhodnutý postaviť sa proti okupácii.