Rad

Viac o knihe

#sovietsky spôsob života#komunizmus#socializmus

Sorokinov prvý román Rad (Očereď) je metaforou sovietskeho spôsobu života, ktorého jedným z najtypickejších znakov bolo státie v radoch na takmer hocičo. V jednom z takýchto radov (nevedno na čo) sa odohrávajú smiešne i smutné, banálne i hlbokomyseľné dialógy neviditeľných ľudí, plné reality "reálneho" socializmu - čiže absurdnosti každodenného života v komunizme. Podobnosti života občanov bývalého Sovietskeho zväzu a našich pred rokom 1989 nie sú náhodné…

Preklad Ján Štrasser, ilustrácie Marek Ormandík.

Čítať viac

Naše katalógové číslo

197507

Originálny názov

Oчередь (Očereď)

Počet strán

328

Väzba

pevná väzba

Rozmer

125×158 mm

Hmotnosť

357 g

ISBN

9788089233816

Rok vydania

2015

Štýl

filozofický

Jazyk

slovenčina

Preklad

• Ján Štrasser

Vydavateľstvo

Petrus

Pre koho

pre mužov, pre ženy

Kategorizácia

• Knihy
• Beletria

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,3 / 5

3 hodnotenia

	0
	1
	2
	0
	0

Ako sa páčila kniha vám?

Pridať recenziu

Recenzie čitateľov

Peter Marosz

Overený zákazník

19.4.2017

Rad z r. 1985

Vladimir Sorokin debutoval románom Rad (???????), ktorý vyšiel v r. 1985 v Paríži. Ocitáme sa v Rusku v čase rozkladajúceho sa komunizmu pred perestrojkou. Ľudia stoja v rade. Nikto ani poriadne nevie, na čo sa vlastne stojí, no davom sa šíria tie najzaručenejšie informácie, že „predávajú po dvoch“, majú „aj juhoslovanské“, nájdu sa „aj švédske“ a vraj majú dosť. Preto sa stáť oplatí. Rad má svoje zákonitosti. Nesmie sa predbiehať, ten, kto je za vami, miesto podrží, ak si potrebujete odskočiť do iného radu, napríklad na kvas alebo na polievku do bufetu. Aj tam je samozrejme rad. Na oplátku vy držíte miesto tomu pred vami, ak si potrebuje zatelefonovať alebo si sadnúť do tieňa. Rad strážia žandári, ktorí do megafónu vreštia „Súdruhovia! Po jednom! Netlačte sa!! Zachovajte pokoj!“. Večer sa tí, ktorí neprišli na rad, zapisujú do poradovníka. Ten sa overuje aj v noci, aj ráno. Menám sa prideľujú čísla. Kto vypadne z radu, škrtá sa. Samozrejme vznikajú problémy, ľudia sa hádajú, závidia tým, čo majú vyššie číslo, niektorí sa opijú a robia problémy, deti behajú a kričia, niektorí debatujú o literatúre, futbale a aj filozofii, rozprávajú sa skúsenosti z iných radov. Proste situácie, ktoré poznáme zo socializmu aj u nás, keď bol nedostatok tých najnákladnejších potrieb. Román nemá hlavného hrdinu, no v jeho závere sledujeme Vadima, ktorý sa pred lejakom skrýva v akomsi dome, kde sa ho ujíma Ľuda. Prežijú románik, Vadim u nej prespí. Ráno s hrôzou zisťuje, že mal byť v rade. Ľuda ho ale upokojuje, aby nestresoval, že ona robí v tej predajni, kvôli ktorej rad stojí a že ho zoberie do skladu, kde si vyberie. No dosť husté, veľmi nezvyčajné, ale pútavé čítanie. Rady (poradovníky) nezmizli. U lekára, na dopravnom inšpektoráte, u mobilných operátorov. Pri akomkoľvek čakaní si na tohto Sorokina spomeniem. Na pekne urobenej knihe mi vadila jediná vec: neustále pritakávanie „Uhm“. Takto Štrasser preložil ruské citoslovce „???“. A keďže je tohto „???“ plná kniha, tak to nezmyselné „Uhm“ až oči a uši kole. Čítať viac

---