Autorka zozbierala osobné príbehy úprimných ľudí, ktorí hovoria o svojich ťažkostiach s rozhodnutím vyspovedať sa, o váhaní prijať sviatosť zmierenia, ba aj o jej odmietaní. Dozvieme sa však i to, čo nasledovalo po dobrej spovedi.
Kniha môže veľmi pomôcť tomu, kto sa na sviatosť zmierenia pripravuje v dospievajúcom či dospelom veku a ide na spoveď prvý raz alebo po dlhom čase, je to preňho ťažké a chce sa na spoveď dôkladne pripraviť.
Príbehy sú autentické a "plné života". Povzbudia a nadchnú každého pre dôsledné spovedanie sa, lebo nádherne svedčia o blahodárnom pôsobení sviatosti zmierenia v celom živote každého, kto ju prijíma s úprimným srdcom.
Úryvok
Čo tu robíš?
Dúfam, že keď vám poviem svoju skúsenosť, bude to užitočné najmä pre mojich spolubratov kňazov a tých, ktorí pripravujú ľudí na sviatosť zmierenia.
Som kňazom už 33 rokov, kážem na farských misiách a duchovných cvičeniach. V prvom roku mojej kňazskej služby ma poslali do malej farnosti na vidieku, aby som tam kázal na misiách. V sobotu popoludní som šiel do kostola „počúvať spovede,“ ako sme to v tom čase nazývali. Kostol bol prázdny. Sadol som si do malej, tmavej spovednice a pýtal som sa, prečo nikto neprichádza. Otvoril som breviár a začal som sa modliť. Uplynul dlhý čas a nikto do spovednice neprichádzal.
Bol som trochu sklamaný, že nikto nechcel „ísť na spoveď“. Zrazu som počul hlas: „Čo tu robíš?“
Ten hlas bol taký silný, že som si myslel, že niekto stojí pri spovednici a rozpráva sa so mnou. Odtiahol som záclonu, ale nikto tam nebol. Kostol bol úplne prázdny. Opäť som si sadol a hlas sa ozval po druhý raz: „Čo tu robíš? Nemáš žiadne právo počuť, čo budeš počúvať. Len ja mám právo počuť, čo sa na tomto mieste hovorí.“
Zrazu som si uvedomil, kto sa so mnou rozpráva. „Prichádzajú ku mne, nie k tebe. Len ja môžem odpúšťať hriechy. Dostal si veľkú výsadu, že zdieľaš tie najintímnejšie chvíle medzi mnou a mojím ľudom.“
Naplnil ma veľký pokoj a úžas. Uvedomil som si v tej chvíli, že slávenie sviatosti zmierenia nie je zamestnanie, ktoré kňaz vykonáva, ale úžasná zodpovednosť a výsada.
Odvtedy vždy rád slávim sviatosť zmierenia. Zisťujem, že moje poznanie Boha sa prehlbuje, keď som jeho nástrojom. Žasnem nad tým, ako ma Boh používa počas sviatosti zmierenia a nad požehnaním pre tých, ktorí pristupujú k tejto sviatosti vo viere a nádeji.
Otec Edward R. Wolanski CP, Shelter Island Heights, New York
