Autor je jediný slovenský fotoreportér, ktorý dlhé roky fotil hviezdy na filmovom festivale v Cannes. Fotky sú vždy najcennejšou ilustráciou článkov o festivaloch, ale postupne sa ne zabudne. Peter Leginský si dal tú námahu a z toho neskutočného množstva vybral tie, ktorým neublížil ani zub času, naopak vzkriesil čaro okamžiku. Lebo nie každý, kto fotí aj vidí. Autor vidí, pozoruje, skúma, a preto mohla vzniknúť kniha, ktorá na našom trhu zatiaľ nemá obdobu. Pozorne sa zadívajte na neopakovateľné okamžiky a budete mať pocit, že ste stali súčasťou celého diania. Cannes je kniha, ktorú by ste mali mať vo svojej knižnici.

Ani sa nám nesnívalo, že sa raz pozrieme do Cannes. Dostať sa tam bolo viac ako nemožné. Nové obzory nám však otvoril rok 1989 a sen sa stal skutočnosťou. Nemohli sme tomu uveriť. „Peter“, pýtam sa svojho dlhoročného kolegu z PRÁCE a priateľa Petra Leginského, „my tam skutočne ideme?“ „Zdá sa, že áno“, znela trochu neistá odpoveď. A išli sme. Išli sme na najväčší a najprestížnejší filmový festival v Európe a myslím si, že aj na svete. Ani jeden zo zámoria mu nemôže konkurovať. Síce najstarším sú Benátky, ale Cannes (1946) si vybudovalo také meno, že ho už nikto netromfne. Niekto raz povedal: „Do Cannes nikoho nevolajú a všetci sú tam“. Svätá pravda, kto niečo vo filmovom svete znamená si túto príležitosť nenechá ujsť. Jedným dychom však musím dodať, že kto chce vidieť a vyfotiť hviezdy svetového kina, vidieť veľa dobrých filmov, mať fóbiu z davu a padať každý večer od únavy, to musí skúsiť na vlastnej koži a v máji sa ta vybrať. A dvaja odvážlivci zo Slovenska sme to riskli. Boli sme prví a Peter zároveň jediný fotoreportér zo Slovenska. Nikto po ňom to doteraz ešte neskúsil. Nečudujem sa, lebo akreditovaných býva do 4000 píšucich novinárov a do 380 fotoreportérov. Nároky na stále lepšie a atraktívnejšie fotky sú z roka na rok väčšie, ale festival v kategórii „Photographes“ striktne nepovolí hranicu nad 400, možno aj preto, že TV kameramanov býva vyše 1500. Do vyše 73 - tisícového kúpeľného mesta vraj pribudne ďalších 30 tisíc ľudí, mesto je preľudnené, prejsť po slávnej Croisette je umenie. Myslíte si, že preháňam, ale opak je pravdou, kto ten mumraj nezažil jednoducho neverí, nevie si to predstaviť.

Canneský festival (Festival de Cannes) vždy predznamenáva trendy vo svetovej kinematografii, má svoju prsne cielenú dramaturgiu aj svojich obľúbencov, tak režisérov ako aj hercov. No dôležitou súčasťou je aj jeho najväčší filmový trh (Marché du film). Množstvo distributérov, obchodníkov, ale aj kameramanov a režisérov prichádzajú na festival práve kvôli obchodu s filmom. Presúvanie davu z jedného miesta na druhý sa deje pod prísnou a starostlivou policajnou ochranou. Po 11. septembri je to neodmysliteľná súčasť festivalu. Neraz som Petra ovenčeného ako vianočný stromček ťažkými fotoaparátmi ľutovala pri neustálych kontrolách. Prezradil už, že si dal ušiť dva smokingy, lebo z niektorých podujatí vás v džínsoch vyhodia, ale s tým, že do jeho výbavy patrí aj rebrík, sa nepochválil. Vláčil ho so sebou najmä, keď musel hodiny stáť v horúčave, často aj v daždi, pri legendárnom červenom koberci a čakať kedy budú hviezdy pózovať a pochodovať do hlavnej kinosály. Iste si položíte otázku, načo mu bol rebrík ? Fotoreportéri totiž majú striktne vymedzené miesta a tí, čo sa im neujde pľac v prvom rade, nafotia akurát chrbát kolegu. Rebrík, väčší, menší je neodmysliteľnou súčasťou výbavy.

Na tento pompézny, pre mnohých aj snobský (prečo nie ?) festival, ktorý nemá na svete obdobu sa vystrieda, okrem domácich hercov a tvorcov, celý Hollywood. Tradíciou je už aj prítomnosť ázijských, afrických a latinskoamerických tvorcov, hercov, distributérov a, samozrejme, účasť smotánky z celej Európy. Je to len samozrejmé, lebo, kto získa cenu v Cannes je predestinovaný na ďalšie, najmä najvzácnejšiu trofej Oscara. Dôkazom toho, že si hviezdy ako talianska herečka Monica Bellucci festival vážia je, že neváhala a letela 28 hodín z Havajských ostrovov, kde nakrúcala s Brucom Willisom, aby stihla premiéru filmu Gaspara Noého Neodvolateľne. Len sa mihla, ale Petrovmu oku neušla. S Melanie Griffith starosti neboli, hrdo ukazovalo svoje tetovanie lásky k manželovi Antoniovi Banderasovi. Milí a ochotní boli aj Jack Nicholson, Sandra Bullock, Catherine Deneuve a mnohí iní. Naleteli sme len informácii, že sa v Cannes nachádza dnes už nebohý Michael Jackson. Bol tam, ale jeho dvojník. Keby oči môjho priateľa mohli vraždiť, mala by som po chlebe. Takýchto príhod sme zažili nespočetné množstvo...