Kultúrnohistorické eseje

Huizinga bol vášnivým človekom. Zároveň to bol uzavretý a rezervovaný človek. (...) V jadre strávil svoju existenciu zväčša v študovni, táto existencia sa pritom zakladala na fundamentálnych protikladoch a pozostávala z podoby, v akej tieto protiklady krotil.
Willem Otterspeer

Ako historika možno Huizingu považovať za predchodcu modernej francúzskej školy Análov; je tu aj príbuznosť so skupinou nemeckých historikov umenia a kultúry z inštitútu zriadeného Aby Warburgom (...). Huizinga vyriešil málo problémov (majú sa o to vôbec historici usilovať?), no predložil mnoho návrhov, ktoré sa ukázali ako použiteľné. Jeho dielo zostáva príkladom možností a limitov kultúrnych dejín.
Wessel E. Krul

Súčasný záujem o Huizingu pramení zo skutočnosti, že sa v oblasti poznania človeka a kultúry sústredil na jedinečnosť javov, a podobne ako na prelome 19. a 20. storočia vyslovili viacerí humanitní vedci pochybnosti o pozitivistickom svetonázore a redukcionizme Comteovej metódy vo vedách o človeku, tvorí aj Huizingovo dielo uholný kameň autonómnej humanistiky.
Adam Bžoch