V zákulisí

1891 15. mája narodený v Kyjeve
1901 žiak Prvého gymnázia v Kyjeve
1907 umiera jeho otec, Afanasij Ivanovič Bulgakov
1909 maturita. Študent lekárskej fakulty v Kyjeve
1910 zoznamuje sa s Taťjanou Lappou
1913 sobáš s Taťjanou Lappou
1915 pracuje ako lekár – dobrovoľník vo vojenských lazaretoch na fronte
1916 lekársky diplom. Prvé lekárske pôsobisko v Nikolskom
1917 preložený do mestskej nemocnice vo Vjazme. V novembri cesta do Moskvy
1918 demobilizovaný, vracia sa do Kyjeva, zahajuje privátnu lekársku prax
1919 vo februári mobilizovaný do Petljurovej armády, podarí sa mu utiecť. V jeseni mobilizovaný do Denikinovej armády ako vojenský lekár. Odchod na Kavkaz, Groznyj, Vladikavkaz
1920 ochorie na týfus a nie je schopný nasledovať bielu armádu, ktorá opúšťa Vladikavkaz. Zanechá medicínu a rozhodne sa venovať literatúre. Spolupracuje s vladikavkazským odborom osvety a umenia, organizuje večery o Puškinovi, Čechovovi. Začína písať Zápisky mladého lekára. Inscenácia hier Sebaobrana a Bratia Turbinovi vo vladikavkazskom divadle. Hry Parížski komunardi, Ženíchovia z hliny, Synovia mully
1921 odchádza so ženou do Baku, Tbilisi, Batumi – uvažuje nad emigráciou, ale napokon sa koncom septembra vydáva do Moskvy. Pracuje v LITO, neskôr v Obchodnom a priemyslovom vestníku. Píše Podivuhodné dobrodružstvá jedného doktora (vydané v čas. Rupor – Tlampač 1992)
1922 vo februári umiera autorova matka v Kyjeve na týfus. Krátkodobo zamestnaný vo Vedecko-technickej komisii. Začína spolupracovať s redakciou Nakanune (V predvečer). V prílohe Nakanune vydaná prvá časť Zápiskov na manžetách, ďalej poviedka Krvavá koruna, V noci z 2. na 3., fejtóny (Moskva v zápisníku ai.)
1923 začína spolupracovať s časopisom Siréna (Gudok), stáva sa členom redakcie. V apríli cesta do Kyjeva. Zoznamuje sa s redaktorom Angarským z vydavateľstva Nedra. Pracuje na Bielej garde. Druhá časť Zápiskov na manžetách vydaná v čas. Rossija (č. 5). Poviedky Čínsky príbeh, Chánov oheň
1924 zoznámi sa s N. Ljaminom, s V. Veresajevom, s Ljubou Jevgeňjevnou Bielozerskou, svojou druhou ženou. Rozvádza sa s Taťjanou Lappou. V almanachu Nedra vychádza Diaboliáda
1925 MCHAT ho vyzýva k spolupráci. Druhý sobáš – s Ljubou Jevgeňjevnou Bielozerskou. Prázdninový pobyt u M. Vološina v Koktebelu. Práce na hre Dni Turbinových (pôvodne Biela garda). Dokončuje novely Psie srdce, Osudové vajcia. V časopise Medicinskij rabotnik vydané poviedky z cyklu Zápisky mladého lekára. Dráma Zlojčin byt
1926 zmluva s Vachtangovovým divadlom na Zojčin byt. Zmluva s Komorným divadlom na Purpurový ostrov. Pri bytovej prehliadke je zabavený autorov denník a rukopis novely Psie srdce. Október – premiéra Dní Turbinových. Premiéra Zojčina bytu.
1927 zmluva na hru Útek s MCHAT. Sťahovanie do Veľkej Pirogovkej
1928 odmietnutá žiadosť o zahraničnú cestu. Cesta do Tbilisi a Batumi. V októbri zákaz drámy Útek. V novembri premiéra hry Purpurový ostrov. Začiatok práce na románe Inžinierovo kopyto
1929 Dni Turbinových sú stiahnuté z repertoáru. Zojčin byt je stiahnutý z repertoáru. Purpurový ostrov je stiahnutý z repertoáru. Zoznámi sa s Jelenou Sergejevnou Šilovskou. Dokončenie novely Tajnej priateľke. Dopis vláde. Dráma Moliére.
1930 Zákaz drámy Moliére. Dopis Stalinovi. Stalinov telefonát. Asistentom réžie v MCHAT. Práce na dramatizácii Mŕtvych duší. Spolupráca s TRAM
1931 prerušené styky s J. S. Šilovskou. Prerušená spolupráca s TRAM. Zmluva s leningradským Červeným divadlom na hru Adam a Eva. Zmluva s leningradským Veľkým činoherným divadlom na dramatizáciu Tolstého Vojny a mieru. Dopis vláde (zostane bez odpovede), kde žiada o zahraničnú cestu. Povolená hra Moliére. Zmluva s leningradským Veľkými činoherným divadlom na drámu Moliére. (pre MCHAT)
1932 vo februári obnovené Dni Turbinových. V marci leningradské Veľké činoherné divadlo odstupuje od zmluvy na drámu Moliére. Práca na knihe Život pána Moliéra. Zmluva na preklad a adaptáciu Moliérovej komédie Meštiak šľachticom. V októbri rozvod s Ljubou Jevgeňjevnou Bielozerskou. Sobáš s Jelenou Sergejevnou Šilovskou. Cesta do Leningradu – obnovenie práce na „románe o diablovi“
1933 práce na „románe o diablovi“. Zmluva s leningradským Music-hallem na hru Blaženosť. Čítanie úryvkov z „románu o diablovi“ N. Ljaminovi, priateľom za prítomnosti A. Achmatovej. V apríli po zatknutí N. Erdmana autor spáli časť románu. Neúspešný pokus obnoviť skúšky Úteku
1934 práce na filmovom scenári Mŕtvych duší. Práce na filmovom scenári Revízora. Sťahovanie do Naščokinskej ulice. Práce na poslednom románe. Odmietnutá žiadosť o študijný zájazd do zahraničia. Dopis Stalinovi – žiadosť o vycestovanie do zahraničia (zostane bez odpovedi). Cesta do Leningradu, elektroliečba
1935 žiadosť o vízum zamietnutá. Nová verzia Zojčina bytu. Prvá verzia drámy Puškin. Práce na „románe o diablovi“. Práce na hre Ivan Vasiljevič
1936 vo februári premiéra drámy Moliére v MCHAT. Práce na románe o divadle (Divadelný román) – nedokončený. Práce na učebnici dejepisu. Zmluva na adaptáciu Shakespearových Veselých paničiek windsorských pre MCHAT (neskôr od zmluvy odstúpi). Práce na opernom libretu Minin a Požarskij. Práce na románe Majster a Markétka. Práce na Divadelnom románe. Cesta do Kyjeva, predstavenie Dni Turbinových. V lete cesta do okolia Suchumi, do Tbilisi, Vladikavkazu. V septembri – autor podáva výpoveď v MCHAT. V októbri nastupuje vo Veľkom divadle ako libretista
1937 operná libreta Čierne more, Peter I. Práce na románe Majster a Markétka. Práce na Divadelnom románe 1938 dopis Stalinovi so žiadosťou o pomoc dramatikovi N. Erdmanovi. Román Majster a Markétka je prepísaný. Práce na Donu Quijotovi, dramatizácii Cervantesovho románu. V septembri začiatok práce na dráme Batumi (Pastier). Operné libreto Slečna Fifi (Rachel)
1939 zámer napísať hru Richard. Prvé korekcie románu Majster a Markétka. Dokončená hra Batumi. V auguste preruší cestu do Batumi po správe, že dráma Batumi nemohla byť uvedená. V septembri cesta do Leningradu. Prvé príznaky vážnej choroby, návrat do Moskvy, pobyt v sanatóriu Barvicha
1940 korigovanie románu Majster a Markétka. 10. marca autor umiera

Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.

Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.

Na ktorú knihu ste najviac hrdý?

Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou  z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.