Mesačné hodiny

Po prvej básnickej knihe Obrazce sa Boris Brendza predstavil druhou básnickou zbierkou, ktorú nazval Mesačné hodiny. Vo zvláštnom, netradičnom, originálnom grafickom - takmer šalátovom - spracovaní sa krčia sugestívne, farebnými metaforami "vyštrajchované" verše, signalizujúce istý posun v poetike autora, ktorého tvorbu možno v časopisoch zaregistrovať skôr náhodou ako spravidla. Básnik hrá svoje tajné hry a v magične okamihu preniká nebadane do siete sivého sveta, aby napokon zistil, že agnosticizmus súradníc jeho dnešného života má pramálo spoločné s matériou či pachtením sa za nezmyslami, ktoré sa maskujú do veľkých (prázdnych, jalových) gest.